Život je tak veľmi nevyspytateľný...
Naozaj?
Už som dúfala, že aj na mňa sa usmeje šťastie.
A prečo by malo?
...
Neodpovedala som.
Poznáte to. Prežijete maturitný ročník. Všetko je ako z teenagerského filmu. Pijete, smejete sa, užívate si život, pretože toto je váš posledný ročník na strednej škole. Nič vás netrápi. Nič neriešite. Zatancujete si na vlastnom maturitnom plese a všetko ukončujete skúškami dospelosti. Je to najkrajší rok, taký, ktorý sa stane iba raz.
Maturita je za nami, ale čo je pred nami?
To nikto nevie.
Väčšina z vás chce ísť na vysokú školu. Aj ja som chcela. Chcela...aké to je zvláštne slovo. Bohužiaľ to nevyšlo. A teraz? Z veselej kopy sa pomaly, ale isto stáva chodiaca troska.
Prečo?
Pretože tá piča Simona si dala prihlášku len na jednu vysokú školu. A teraz čo? Rok ostávam doma. A také som mala plány...ak to nevyjde, podám si odvolanie. Ak to nevyjde, pôjdem do Londýna alebo do USA. Ak to nevyjde, nič sa nedeje...
Si na smiech.
Lenže realita je úplne iná. V skutočnom svete sa o vás nikto nezaujíma. Nie je to ako na strednej škole, kde každého poznáte a pripadáte si ako niekto. V jeden deň to skončí a tak sa aj stalo. Ostanete úplne sami.
Tak, čo s načatým životom?
Čas ti beží...
Najhoršie na tom je to, že všetci odišli. Každý jeden človek, ktorého som mala rada. Každý jeden, čo pre mňa niečo znamenal. Teraz chodím po svojom rodnom meste a pripadám si ako 70-ročná starena, ktorá len spomína na tie pekné časy. Teraz som tu ostala úplne sama. Rodičia ma nechápu, kamarátov už nemám. Víkendy sa menia na týždne a týždne na mesiace. Sú preč.
Kedy budem šťastná i ja?
Všetci sa pomaličky posúvajú v živote ďalej. Sú v novom meste, môžu začať odznova, kde ich takmer nikto nepozná. Do ich života prišiel nový čerstvý vánok.
Zamrzla som. Všetci ma obchádzajú a idú si za svojim šťastím.
Celé dni nič nerobím, v noci iba plačem. Nespím, nejem. Som sklamaná, frustrovaná, deprimovaná z toho všetkého. Nechcela som takýto život. Nechcela som ostať v tomto meste. Ani nechcem. Nenávidím ho! Nedokážem sa cez to preniesť. K tomuto som potrebovala gympel?
Bolí to.
Neviem ako ďalej.
Being left behind sucks.
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
1
spacebound
25. 9.sept. 2014 19:02
nájdi si brigádu/ prácu a uč sa na ďallšie prijímačky aby ťa už zobrali ! proste takto to malo byť. všetko je tak ako má. Mala si sa z toho niečo naučiť, lenže keď budeš len vysedávať a plakať a nezamyslíš sa, prečo to tak asi je, čo môžeš z toho vyťažiť a aké ponaučenie si zobrať, budeš musieť touto skúškou prechádzať stále, kým ti život neukáže a nenaučí ťa to, čo chce. A kam si chcela ísť na VŠ? resp. Chceš ?
2
a keby ideš niekam do iného mesta na výšku, tak sú tu ďalšie depresívne blogy, ale už o tom ako sa tam cítiš sama, nikoho nepoznáš, nevieš zapadnúť a takisto by ti chýbali staré zlaté časy na strednej. zmier sa s tým, veci nie vždy vyjdú tak ako si to naplánujeme
Napíš svoj komentár