1 kapitola- Ingresívum
Nad Besa Ratesínskou krajinou sa rozprestrela tma. Len málo hviezd vystúpilo na oblohu a mesiac sa skrýval kdesi za Medzihorím. Na čistinke pri Veternej rieke sa zjavili dve postavy. Stalo sa to hneď vedľa jediného pňa v lesíku. Žena neustále plakala a jej muž sa ju snažil upokojiť, ale ona sa mu otočila chrbtom a založila ruky na prsia. Chcel ju objať, ale nedovolila mu to.
„Ester…“ povedal úpenlivo jej meno.
„Nechaj ma! Nechaj ma chvíľu samú.“ hlas sa jej veľmi triasol. Arkar vedel, že by nebolo dobré zostávať v jej blízkosti a presviedčať ju. Posadil sa obďaleč a už bolo počuť len vzlyky. Nevydržal však dlho sedieť a počúvať jej plač. Vstal a silne ju zovrel v náručí.
„Všetko som kvôli tebe opustila! Všetko!“ podarilo sa jej povedať cez slzy.
„Ľúbiš ma?“ spýtal sa trochu nahnevane, ale pritom úpenlivo. Predsa ju len chápal.
„Áno samozrejme, že ťa ľúbim!“ otočila sa k nemu. Videl ako sa jej lesknú oči a po lícach stekajú tri veľké slzy. Utrel jej ich.
„Spolu to zvládneme.“ vyhlásil statočne. Oprela mu hlavu o hruď. Ešte dlho sa objímali kým sa rozhodli urobiť prvé kroky k Arkarovmu domovu.
Cesta cez les sa zdala byť pre Ester nekonečnou no v skutočnosti nekráčali dlho až prišli k veľkému kamennému hradu.
„Teraz ho nevidíš v celej svojej kráse, ale zajtra ráno…“ nedopovedal len sa zamyslel. Z hradu vyšli desiati muži, ktorí vítali Arkara. Ester si v tej tme mohla len ťažko všimnúť, že okolo hradu stoja ďalší desiati muži a v rukách držia kopie, za opaskami majú zlaté nožíky a ich pohľady sú presne také chladné a ostré, ako ich zbrane. Jeden z najdôležitejších mužov menom Pyus oznámil Arkarovi čo sa dialo počas jeho neprítomnosti. Zdalo sa, že je všetko v poriadku pretože Arkar súhlasne kývol hlavou a zaviedol Ester dnu. Poukazoval jej pri svetle fakieľ, ktoré boli zavesené na železných oblúkoch v kamenných stenách všetky komnaty v hrade a keď prišli do Arkarovej spálne Ester unavene klesla na posteľ a zaspala. Arkar jej dal bozk na pery a jemne ju pohladil po vlasoch.
„Všetko bude dobré, moja drahá.“ ľahol si vedľa nej, chytil ju okolo pása a zaspal.
Prešlo niekoľko rokov a narodil sa im syn. Dali mu dve mená. Arkar mu dal meno Dárius pretože toto meno znamená „mocný“ a Ester ho nazvala Erazmusom- teda milovaný.
Skender prešiel rukou po oblom kovovom ráme. Na čele sa mu vytvorili drobné starecké vrásky.
„Sebastián!“ zakričal na chlapca, ktorý sa venoval knihe. „Podrž mi to.“ Chlapec pevne zovrel kovový rám a čakal čo bude robiť jeho starý otec ďalej. Skender vložil do kruhu jemné sklo s tenkými zárezmi križujúcimi sa jedna cez druhú. Sklo zapadlo do jemných výrezov v kove presne. „Čo povieš?“ spýtal sa chlapca.
„Je to nádherná práca starý otec.“
Ozvalo sa klopanie na dvere. Sebastián šiel otvoriť zatiaľ čo Skender skryl okrúhli kov. Posadil sa a čakal kto vojde. Do malej svetlice vošiel bohatý pán, krásne oblečený s pohŕdavým úškrnkom na tvári.
„Vitaj.“ Skender sa uklonil čo najhlbšie. „Sebastián choď už domov. Čoskoro sa zotmie.“
„Ale...“ Chlapec chcel namietať, aj v očiach sa mu blysla jemná výčitka. Ešte mal so starým otcom niečo dohodnuté a teraz ho posiela domov kvôli nejakému namyslenému boháčovi. Zobral si knihu, ktorú predtým čítal a pobral sa preč.
„Máš ho?“ Skender vytiahol zo šuflíka nedokončenú prácu.
„Povedal som vám, že vytvorenie niečoho tak mocného potrvá nejaký ten čas. Navyše musíte dovnútra uložiť svoju moc a krv.“
Chlap si prezrel kruh. „to chlapča čo teraz odišlo… to on mi bude slúžiť?“ Skender opatrne nanášal jemný biely prášok na sklo.
„Jeho meno je Sebastián, zapamätaj si to meno pane, pretože on bude jeden z tvojich najvernejších.“ Chlap mu prezrel myšlienky.
„Neklameš.“ skonštatoval.
Opak bola pravda. Skender klamal, ale moc, ktorú v sebe prechovával bola mocnejšia ako tlak, ktorý muž vyvinul na jeho podvedomie. Nemienil svojho vnuka vidať do rúk zla, práve naopak. Skender chce aby Sebastián zničil zlo. V knihe duší, ktorá bola spísaná prorokmi, dávno pred Skenderovím narodením sa píše o Sebastíanovi ako o ochrancovi Besa Ratesíny a Skender verí, že práve jeho Sebastían je ten o ktorom sa píše.
„Príď o mesiac. Potom bude Opus Postumum dokončené.“
Muž vstal. Skender si všimol hrb na chrbáte, ktorý zakrýval kabát. Veľmi dobre vedel, že to čo sa skrýva pod kabátom nie je hrb, ale krídla.
Sebastián sa unavene hodil na posteľ. Kým prišiel domov celkom sa zotmelo. Bol ospalý a nemal náladu zhovárať sa s otcom, ktorý narážal na jeho nedokonalosť vždy keď sa stretli. Nedokázal uniesť, že jeho syn aj dcéra nie sú po ňom, že majú určitú moc, ale nie sú Vodní. Nielenže za to vinil ich nebohú matku, ale aj svoje deti, ktoré za to nemohli. Sebastian sa mu vyhýbal kedy mohol a Katenka, jeho sestra bývala skôr preč ako doma. Po Nininej smrti boli vzťahy v rodine napäté. Len Katenka a Sebastián sa zblížili viac ako predtým. Aj keby nechceli museli by držať spolu. Spájal ich boj proti večne zatrpknutému otcovi. Vrzgli dvere. Katenka sa vkradla do izby. Zbadala, že Sebastián nespí. Na tvári sa jej objavil úsmev a v uhrančivých očiach sa zaligotala iskrička šibalstva. Objala Sebastiána.
„Ako bolo u Skendera?“
„Prečo ho tak voláš?“ Sebastián sa vedel rozhorčiť nad sestrou len keď volala starého otca menom.
„Nie je my blízky. Nepovažujem ho za starého otca pretože ho vlastne nepoznám a nepáči sa mi. Nemám z neho dobrý pocit. Navyše učí len teba o mňa sa nestará.“ Sebastián odložil knihu a posadil sa.
„Keby si tam aspoň raz išla so mnou zistíš, že je to dobrý človek.“
„Nie Sebastián zaťahuje ťa do niečoho čo sa ti neskôr nemusí páčiť. To, že ti zveruje tajomstvá svojej moci, to že ťa zaprisahal aby si nič nevyzradil je viac než podozrivé.“ posadila sa a vyzula si čižmy.
„Aj ty sa túlaš po večeroch kde tade a nič my nepovieš.“ Nechcel aby to znelo ako výčitka, ale nedokázal skrotiť tón hlasu.
Vstala a posadila sa vedľa neho. Hlas mala veľmi tichý, keď mu povedala: „Už čoskoro odídem Sebastián.“ v chlapcových očiach sa mihol strach. „Splnila som všetky skúšky. Stala som sa jednou z nich. Odídeme najprv do hôr Štyroch kráľov tam ma sama kráľovná zapíše do listiny bosoriek a potom ma privítajú v skrýši desiatich rytierov. Budem chrániť kráľovstvo, ozajstné nie Arkarovo. Tí si ľudí prestanú vážiť len čo zistia, že nie sú Vodní, ale tam… Vlci a ľudia tam žijú pokope a vítajú každého kto je ochotný bojovať proti zlu. Je im jedno kto príde ak je ochotný ísť proti Modrému Anjelovi. Teraz je všetko v poriadku, ale o pár rokov sa diabol môže ukázať v plnej sile.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár