Takúto otázku som v minulosti považovala za úplne bežnú vec. Nielen preto, že som bola malá, ale nosenie náramkových hodiniek bolo veľmi praktické a obľúbené. Navyše neexistovali mobily, takže to bola v podstate jediná možnosť na zistenie aktuálneho času. A občas si ich niekto zabudol alebo ich proste nemal.
Bol to môj prvý ozajstný vytúžený darček. Prvá trieda...s hodinkami som sa cítila tak dospelejšie. Boli síce s disneyho kreslenou postavičkou, ale bola som hrdá na to, že viem zistiť čas, pritom ostatní mali problém zistiť, kde je číslo 6.
Milovala som, keď sa mi v lete dohneda opálili ruky a na ich mieste ostalo bledé koliesko. Na triednej fotke som ich výrazne nasmerovala, aby bolo vidieť čas. Jasné, nebolo, ale aj tak som mala pocit zadosťučinenia. Spávala som s nimi, hoci mi vraveli, že by som nemala. A potom sa tuším pokazili.
No nezanevrela som, dostala som digitálne, zelené s modrým svetielkom, odolné voči vode. Dvakrát väčšie ako moja ruka, ale to bolo vtedy in, tak som bola na seba pyšná. Bodaj by aj nie, zaslúžila som si ich.
Časom prešla aj táto éra a ja som sa vrátila späť ku klasike. Kožený remienok, okrúhly ciferník. Pekné...až do tej doby, kým som ich záhadne nestratila. Netuším kedy ani ako.
A teraz? Nemám žiadne. Aj som chcela, ale nevybrala som si. A hlavne som si odvykla. No v dnešnej dobe to už nie je ako predtým. Hodinky v plnej miere nahradili mobily, teda stratili čiastočne svoju hlavnú funkciu. Tí, čo ich stále nosia, ich berú buď ako doplnok alebo sú na ne navyknutí, takže im to také nepríde. Aspoň ja mám taký pocit. Málokedy sa stane, že sa ma niekto opýta, koľko je hodín. Je to skôr rarita. A ako prvok zbalenia niekoho je to už skôr v rámci vtipu, teda neurazte sa.
Minipríbeh
Minule sa mi to však stalo. Sledujem čas, bolo po pol jednej. Vyšla som z obchodu na námestí a zrazu ma oslovil jeden mladý pán rómskeho pôvodu, cca 35 ročný (odhad sa môže výrazne líšiť od skutočnosti), ani úplne ošumelý, no ani elegantný. A na tej prázdnej ulici sa ma spýtal, či neviem, koľko je hodín. Hoci som to mohla vedieť alebo sa pozrieť, nespravila som to. Len som odpovedala, že bohužiaľ neviem a pálila som preč. No zľakla som sa, čo odo mňa chce alebo ma nebodaj okradne...
Strácajú sa náramkové hodinky z našich životov? Sú zbytočné, zavadzajú? Aj tak, keď nájdem také, ktoré mi dokonale sadnú a budú v cenovej norme, nezaváham. Mládež, bez mobilu ani na krok...ale stane sa mi, že sa vybije batéria a som stratená, tak ako počas písomiek v škole, keď nesmiem ani okom mrknúť mimo testu, nie ešte vyťahovať mobil, inak sa môžem zbaliť a dovi dopo. Na silnom slnku neviem rozlíšiť číslice na displeji. Poznanie času je pre mňa dôležité. A staršia generácia im je stále verná, tak ktovie, možno zas príde ten veľký boom...
Adiós na čaji o piatej
(hm, pôvodne to mala byť úvaha, ale akosi sa mi to vymklo)
Úvaha
Komentuj
10 komentov k blogu
2
Suhlasim, mobil sa vybije a co? JA nosim naramkove hodinky neustale a zasadne nie digitalne, mat digitalne tak rovno mi staci mobil.
Klasicke rucickove su best
A hodinky maju oproti mobilu este jednu nespornu vyhodu, vacsinou su vodotesne
Klasicke rucickove su best
A hodinky maju oproti mobilu este jednu nespornu vyhodu, vacsinou su vodotesne
4
pripájam sa pekný článok , sám nosím hodinky ( také super digitálky vode oddolné ) a tie mám na ruke už skoro rok bez prestavky
5
perfektná úvaha... vôbec si nemyslím, že hodinky sú už v dnešných časoch zbytočné, je napríklad som si na hodinky tak zvykla, že som nervózna keď ich namám a napr. na telesnej , keď hodinky nemôžem nosiť, tak nejak podvedove sa vždy dívam na ľavé zápästie a na stotinu sekundy sa zľaknem, že som ich stratila
6
ja hodinky nenosim, nejako sa mi rozbili...ale aj keď som ich mala tak som ich moc nenosila, liezlo mi na nervy to ustavične "koľko je hodin?" každych 5 minut na matike...
7
pekný blog, ja som tiež kedysi nosila hodinky a akosi som prestala. je to klasika, sú podľa mňa lepšie ako mobil ...a ak ho nemám pri sebe, som nervózna, musím sa na čas pýtať ostatných
8
dobry clanok
ja chcem hodinky ... uz dlho.. tie moje len s ciarkami.. kde som bola zavisla od kazdej sekundy a teraz? kukam na mobil ktory mam stale v ruke alebo vo vacku e kolko je hodin.. je to velke nepkraticke aaaa
ze potoim si ich kupim a potom.. len vzdy je nieco co je prednejsie
ja chcem hodinky ... uz dlho.. tie moje len s ciarkami.. kde som bola zavisla od kazdej sekundy a teraz? kukam na mobil ktory mam stale v ruke alebo vo vacku e kolko je hodin.. je to velke nepkraticke aaaa
ze potoim si ich kupim a potom.. len vzdy je nieco co je prednejsie
9
Hodinky , to je dnes samostatná kapitola. Kedysi, spomínal môj otec, vraj ten kto mal hodinky si náročky vyhŕňal rukáv aby ich bolo vidno. Ak sa navyše ešte aj fotografoval, tak na tento detail nesmel zabudnúť. Časy sa však zmenili, dnes už hodinky nie sú ničím zaujímavé. Hoci Japonci do nich už dokázali integrovať aj televíziu, neujalo sa to Takpovediac ich vo všestrannosti, nie však v praktickosti hravo "precikal" mobil. Keď som bol na výlete pri mori, tak hodinky išli dole.Ten pocit nezávislosti som si až tam párkrát uvedomil. Dnes sú hodinky aj záležitosťou prestíže Prominenti neváhajú vysoliť státisíce za kvalitné hodinky. Možno aj preto, že si tak ukladajú zbytočné peniaze. V emailovom spame som neraz našiel ponuku na kúpu fake hodiniek, vychytených Explorer steel Rolexiek. Na toto však naozaj nie som zaťažený Presný čas však potrebujem z čisto praktických dôvodov a preto nosím obyčajné 50 eurové digitálky, ktoré majú svietiacu japonskú fóliu a vidím na ne i v noci. Mobilom by som hodinky celkom nahradil iba vtedy ak by ho nebolo treba dobíjať.
Napíš svoj komentár
Ale každopádne sa mi ti velmo páčilo