Pozerám na modrú oblohu
a spomínam na minulosť,
každý deň prežitý s tebou,
dostal ma zas pocit, že chcem plakať.

Oblaky sa mierne hnú
a odtrhám malú margarétku
pocity šťastia vo mne hynú
vráťte mi tvoju lásku.

Každým dňom je to horšie,
teba nikde, moje srdce na kúsky
lenže čas plynie ďalej,
tvoj úsmev, čím viac chýba mi.

Pozerám na modrú oblohu
a dúfam, že tam uvidím teba,
tvoj krásny úsmev, ako lúče slnka
ale ničoho tam niet, len obloha.

Plačem v tieni pod stromom
vtáčiky štebocú a radujú sa,
ja ničím sa žialom
snáď jedného dňa, uvidím ťa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár