,, Čo to? Au!" Michaela strhlo z krátkeho spánku v nepohodlnej polohe pri počítači, čo mu ale hneď nato dal krk aj pocítiť. Chvíľu trvalo, kým sa mu ho podarilo aspoň trochu rozhýbať.
Čo ho však zobudilo? Opatrne zaostril na počítač a hneď pochopil. Ten pekelný stroj bol zapnutý a svietilo na ňom hlásenie o asi milióne chýb, ktorých sa dopustil pri tom nežnom vypínaní, keď chcel ísť spať. A že to aj dosť ostro svietilo.
,, Trhni si!" zasyčal a prudko buchol do Enter-u. Počítač sa ho zrejme rozhodol poslúchnuť, nestalo sa nič. Skusmo začal stláčať všetko možné, vrátane tlačidiel na reštart, ale keď to nepomohlo, kopol do procesora a šiel sa do kuchyne napiť. Keď sa vrátil naspäť do izby, čakalo ho prekvapenie.
,, POMOC, PROSÍM!" prečítal si prekvapený mladík vetu, ktorá sa mu z ničoho nič objavila na monitore. Nasledovalo asi desať výkričníkov a potom zas hieroglyfy.
,, Sme uväznení v pyramíde, prosím, pomôžte!" čítal už vydesený Michael ďalšiu zobrazenú hlášku.
,, To je čo za kravinu? Hej!" napadlo ho odrazu, ,,Dal mi sem vôbec antivírus?" Čo sa týkalo akéhokoľvek problému s počítačom, všetko vyzeralo byť v poriadku. Na nič však nečakal a vytočil číslo technika, čo mu počítač pred pár hodinami prezeral, keď zapájal internet.
,, Ehm, ste si istý, že sa vám to len nezdalo?" ozvalo sa zo slúchadla po stručnom vysvetlení situácie. V pozadí bolo počuť akési šomranie.
,, No nastopro sa mi to nezdalo, úplne vážne vám hovorím, že toto som ešte nevidel a nezažil. Ja neviem čo s tým," bezradne skonštatoval Michael a položil, až keď mu technik rezignovane sľúbil, že sa mu na to príde pozrieť hneď ráno.
*** Egypt, kdesi v pyramíde, krátko pred polnocou miestneho času ***
,, No došľaka, prečo to nejde?" zahrmel Richard, ktorý sa snažil pohnúť tou istou blbosťou, o ktorú prednedávnom zavadil jeho kolega, ale odrazu akoby bola už stovky rokov hrdzavá či nepohyblivá.
,, Kašli na to, veď donekonečna tu hádam nebudeme, na tu máš, napi sa!" podal mu kolega fľašu s pitnou vodou. ,, Ešteže sme sem brali všetko, aj jedlo a vodu." ,, Aké jedlo?" spýtal sa mierne váhavým tónom ďalší z partie kopáčov. ,, Myslíš tých pár sendvičov, čo ste ku mne položili pri aute?"
,, No nezabijem ho?" zahrmel ďalší a už-už sa po ňom zaháňal krompáčom. Bolo na ňom jasne a zreteľne vidieť, že teda s jedlom už počítať nemôžu.
,, Okej, tak aspoňže tu je tá voda... počkať!" zamračil sa Richard, keď sa napil a zistil, že fľaša je nejaká podozrivo ľahká. ,, Kto mal doplniť vodu z tej cisterny, čo sme viezli v aute?" Keď sa mu nikto neprihlásil a nastalo všeobecné ticho, začal uvažovať. S kým sa o tom bavil? Aha, jasné, Filip šiel k cisterne. Filip tú vodu aj doplnil, to videl na vlastné oči. Ale KDE je Filip? Jedno bolo jasné: s nimi v tej malej miestnosti nebol.
,, To je na porazenie! ČO budeme robiť?" porazenecky sa spýtal niektorý ďalší kolega. ,, Ani voda, ani jedlo," zagánil na vinníka ,, a signál určite tiež žiaden. Nerád to vravím, ale sme v prdeli!"
,, A už ani svetlo nebudeme mať," skonštatoval smutne Richard, keď si všimol, že zapaľovač, ktorým doteraz ako tak svietil, stráca na sile. Svetielko sa zmenšovalo a zmenšovalo, až sa celkom stratilo. Otočil sa teda ku kolegom, pričom cítil zvieranie v oblasti žalúdka.
,, Chlapi, ak sa viete modliť, môžete začať."
*** Európa, Slovensko, polnoc ***
,, Ja viem, myslíte si, že mi hrablo, ale nie som cvok! Vygúglil som si to a nie je to ani vírus, ani žiadna hlúposť, dokonca niekto tvrdí, že to môže byť skutočnosť!" Michael by si po poslednej vete bol najradšej odhryzol jazyk, ale už bolo neskoro. Avšak operátorka na tiesňovej linke bola prekvapivo pokojná. Ani sa nedočkal toho, že by ho poslala do teplých krajín alebo aspoň na povinný oddych medzi biele steny.
,, Pane ja vás chápem, ale s týmto nemôžem robiť nič, nespadá to pod moju kompetenciu. Povedzte mi, kam vás mám prepojiť a ja to rada urobím, ale viac vám asi naozaj pomôcť nemôžem."
,, A tak...ja neviem... skúste ma prepojiť na políciu, prosím. Ktovie, prinajhoršom sa budú mať zvyšok nočnej na kom baviť," rezignoval Michael. Na jeho údiv mu operátorka vyhovela.
,, Pane? Vy ste niečo pili alebo niečo užili?" ozvalo sa zo slúchadla po vysvetlení situácie. ,,Lebo pokiaľ áno, musím vás požiadať..."
,, Ale nie, nič, ak mi neveríte, v pohode sa príďte pozrieť! A ak tam máte niekoho technicky zdatného, pošlite ho tiež!"
Nevedno, či v tú noc policajti naozaj nemali čo robiť, ale Michael sa dočkal ich návštevy krátko po telefonáte. Prišli dvaja a jeden hneď začal skúmať počítač. Vyzeralo to, že sa vyzná, no nenašiel žiadnu chybu ani nič podobné.
,, To je čudné," vyhlásil, ,,ten stroj vyzerá byť úplne v poriadku, ale takéto hlásenia som ešte nevidel. Vyzerá to ako ozajstné volanie o pomoc."
Druhý policajt len mykol plecom a chcel odísť, ale kolega, sediac ešte stále pri počítači, zburcoval svojho známeho, ktorý mal do činenia s fanatikmi (ako ich on volal), ktorí ,,jazdia, aby otravovali sfingy a riskovali život."
O nejakú hodinu vysvitlo, že s jednou malou expedíciou, ktorá nedávno odišla do Egypta, sa už pár hodín nedarí nikomu spojiť. Chlapi akoby sa prepadli pod zem. Keďže sa jednalo o známeho archeológa aj s pár pomocníkmi, všetko malo byť zdokumentované a mali o sebe vedieť nonstop, lenže spojenie zrazu vypadlo.
Dotyčný sa preto dal ešte raz volať každému členovi expedície na mobil,i keď bola malá šanca na výsledok.
,, Haló!" ozval sa otrávený hlas. ,, Filip? Ste to vy?"
,, Hej, kto volá?" odpovedal s mierne napchatými ústami. Koniec koncov, on bol len pomocník, teda ,,vylož, nalož, podrž, neotravuj" a tak. Aktuálne sedel v aute s vyloženými nohami a poslušne čakal, kým sa ostatní vrátia z tej hlúpej pyramídy. Čo v nej vedia toľko obdivovať?!
,, Počujte, človeče, kde sú všetci? Richardovi sa neviem dovolať a vlastne okrem vás sa nedá dovolať nikomu. Potrebujem s niekým z nich súrne hovoriť!"
,, Šéfe, sú v pyramíde. Ale neviem, čo tam toľko robia, vraveli, že to je otázka hodiny a už sú tam strčení vyše dvoch, počkajte," pozrel na hodinky, ,,pardon, troch hodín."
Zalial ho studený pot. Žeby? Mohli by byť v nebezpečí?
,,Filip, choďte prosím vás za nimi. Znie to čudne, ale mám divný pocit, že niečo nevyšlo a mohli by byť v ohrození. A kontaktujte ma," doložil, s tým, že ak sa mu neozve do pol hodiny, zavolá znova.
Filip sa nazúrene zdvihol a vošiel do pyramídy, kde sa mu stratili kolegovci. Avšak keďže opatrnosť mu nikdy nechýbala, požiadal o pomoc miestneho odborníka, s ktorým spolupracovali a mali uzavretú dohodu, že, keďže býval neďaleko, ho mohli kedykoľvek zavolať. Spolu s ním pomaličky prechádzali cez pyramídu a na chvíľu dokonca aj zabudol, že bol vyrušený a naštvaný. Očarene pozeral na hieroglyfy a obrazce na stenách.
,, Hej, toto by malo byť otvorené," zašomral dotyčný Filipovi a čudne si obzeral jednu zo stien.
,, Ste si istý? Ehm, hlúpa otázka, ale myslíte si, že to zavrel NIEKTO, alebo že sa to stalo samo už pred stovkami rokov?"
,, Viem, na čo narážate. Skúste na tú stenu zabúchať. "
Ozval sa prekvapivo hlasný zvuk a Filip začínal mať zlé tušenie. Spolu s kolegom podrobne skúmali každý centimeter steny, až našli malú štrbinu. Tá tam vraj určite predtým nebola. Filip už nečakal, aj keď ho kolega varoval, aby bol opatrný. Vopchal do nej prsty a podarilo sa mu niečo stlačiť. Dvere sa otvorili.
Na všeobecný údiv našli v tej malej miestnosti vnútri štyroch chlapov, ktorí už pomaly prestávali vnímať. Jeden z nich už bol v bezvedomí.
,, Bože, Richard, vy máte ale šťastie! Mňa by vôbec nenapadlo, že ste v nebezpečenstve, bol by som na vás stále čakal v tom aute!"
,, A ako ste sa potom o nás dozvedeli?" dychčal Richard a hltavo sa napil ponúkanej vody.
,, No ako? Veď ste vraj poslali cez internet žiadosť o pomoc, ale to vám hovorím, mali ste šťastie, že to ten chlapík neignoroval! Vraj to vyzeralo ako vírus! "
,, Prosím? ČO vyzeralo ako vírus?" nechápavo sa zatváril Richard a otočil sa na kolegov. Tí (až na toho jedného, ktorého ešte kriesili) tiež vyzerali maximálne prekvapene.
,, Prepáčte, ale my sme nikomu nič neposielali. Všetky naše laptopy sú v aute a mobily tu nemali vôbec signál..."
*** Európa, Slovensko, niekedy nadránom ***
,, Pane, prepáčte, že vás budím, ale mali ste pravdu," ozval sa neznámy hlas a Michaela trochu prebral. Len trochu, keďže moc toho túto noc nenaspal. Stále mu to celé mátalo v hlave.
,, Keby ste nás neboli všetkých burcovali, teda," poopravil sa dotyčný ,, keby ste toho pána od polície neboli donútili, aby mi zavolal, archeológovia už nemuseli byť nažive. Nejakým nedopatrením ostali naozaj uväznení v malej miestnosti v pyramíde a už im dochádzal kyslík. Pane, vy ste im zachránili život!"
Michael sa v tej chvíli zmohol už len na jednu otázku: ,, Ale ako sa mi mohli odtiaľ nabúrať do počítača?"
Odpoveď však nedostal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár