" A bude sa volať po mojej starkej?" " Ona sa ako volala?" "Jolana, a bola krásna..." "Ako ty."

" Zlatko, svet nie je gombička, nikto nepríde keď nebudeš mať čo jesť aby Ti doniesol pohádkovú večeru, ale ešte ti zoberú aj kúsok suchej kôrky spred úst..."

Niekedy prídu dni, keď príde čas porozmýšľať nad všetkým, či je to ono alebo hento správne. Dni zachmúrené aj keď vonku svieti slnko.
Začnem pochybovať o správnosti niektorých rozhodnutí, aj keď veľmi dobre poznám dôvody...

" Mama sa bude hnevať, veľmi sa bude hnevať. Možno ešte neprišiel ten čas...."

A ostalo iba ticho a sklopené oči naplnené slzami.

Som ako dieťa, som smutná keď moja priateľka nevie prísť, lebo doprava na slovensku je nanič. A žiarim šťastím keď mi priateľ kúpi horúcu čokoládu, zo šľahačkou a ovocím.
Viem, že nie je to také ľahké, ale spolu to zvládneme....

" Mňa sa nezbavíš nikdy. Aj keby si sa na hlavu postavil, iba keď by sme už nemali byť, byť spolu..."

Naučila som sa nevzdávať sa ľahko, prehodnotiť situáciu a riadiť sa srdom...

Aj keď v niektorých prípadoch to bolí, snažím sa rozhodovať tak aby mi dlhodobo bolo dobre.
A pomôcť mu...

" Vráť sa ku mne, pozri sa mi do očí, zlatko, prosím. Som tu, vráť sa, prosím. Nedovoľ im aby vyhrali nad tebou. Už nie si sám, už nie sme sami."

Pokoj v duši, úsmev na perách, raz za čas slzy v očiach. Ono to ide....
Aj keď na niektoré skutočnosti sa často zvyká. Ale najprv príde hnev a po čase apatia.... Aj keď je to rodina.

" Už nevládzem tie sklamania, slová ako nôž do srdca od nej." "Tak ty vieš čo máš robiť." Čakať kým dospeje...."

Bolí ma to, ale tak to bude najlepšie, ja viem....

" A keď bude chlapec? " " Je to jedno, hlavne aby po našich prešľapoch bolo zdravé to malé." "Keď budeme mať domček, záhradku s paradajkami, uhorkou, inými zeleninami, bylinkami a žltý plot?" "Áno láska....."

A možno sa toho ani nedožijeme......
Zobudíme sa v márnici držiac za ruku. A nájdeme sa v inom živote. Možno lepšom....

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu