Sisel
6. 5.mája 2011 20:31
Inšpirovaný výlev jedným dotyčným užívateľom. Alebo môžem toto zvysoka ojebať.
Na toto nemám slov.
Nevládzem a popritom vládzem. Chcem zbabelo ujsť schovať sa do mojej ulity a nikdy nikdy viac stade nevyliezť.
Zamknúť sa medzi mojimi štyrmi stenami, v mojej izbe, kde sa chvíľami všetko mení na cudzie a ja tu nie som.
Som inde, vo veľmi zlej krajine zázrakov.
Keď si depkách dávam posledný xanax, lebo sa bojím čo urobím. Keď zlomená sedím v izbe s pozvánkou do pekla v ruke. O čom to je?!
O hovne.
Malo sa to zmeniť, malo to byť pekné a dobré, ale nejako nie je. Kurva, nie je.
Nevládzem žiť, spať, jesť, robiť, cítiť, hovoriť. Nič.
Bojím sa, všetko sa mení stráca a zároveň nahádza iný zmysel, veci sú iné vyzerajú inak ako by malo. Ako inokedy.
Haló.
Čo sa deje?! Som v depkách, chcem sa zabiť, ja viem, viem veľmi dobre. Ako je to všetko, že to nesmiem urobiť, nemôžem nechcem.
Ale zároveň chcem. Niečo vo mne kričí, urob to, nebuď sráč urob to choď a skoč. Ale ja nesmiem. Musím sa vrátiť.
Ale za akú cenu. Za akú?! Privysokú.
Kričím v zúfalstve, kričím až steny a susedia si zapchávajú uši. Kričím až sa bojím seba.
Bojím sa začať skutočne kričať lebo nikdy nebudem vedieť prestať.
Trieskam, kričím, plačem, sedím, hodiny a hodiny bez pohnutia. Bez známky prítomnosti.
Chcem aj keď nechcem. Nemôžem aj keď chcem.
Bude dobré.
Ale kedy?
Za akú cenu zase?
Klameme sa navzájom veríme v niečo čo nie je v silách tohto života, a našej budúcnosti.
A o čom je toto? O hovne. Ako vždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ja nechcem..