Sisel
3. 4.apríla 2011 17:57
Moja osobná spoveď, alebo čo vedie k závisloti 2. Alebo aké to je po skoro 4och mesiacoch.
Za tie štyri mesiace sa veľa vecí zmenilo.
Ideály a ďalšie sny sa mi rozpadli. Och nebude to jednoduché. To som vedela, ale že až takto?!
Ten vzťah čo som spomínala na konci sa nevydaril, nebol to príjemný zážitok ale prežila som zvládla. Sme priateľmi aj teraz. Ale nechápe ma a nevie mi pomôcť.
Myslím si, že dosť základná vec u mňa je, že som sa nenapila, vôbec ani som nemala chuť. V tom som na seba hrdá. Bola som na koncerte, kde ako všetci zrejme poznáte, bola kopa ľudí a známych opitých, bola som na po maturitnej oslave (dve hodiny potom som sa už nudila).
Nemala som chuť piť, ale na iné veci áno.
Moja sestra odpadla pred mojimi očami v škole a ja som tam stála a nevedela čo mám robiť. Bála som sa jej pomôcť. Že len viac ublížim.
Vysadili mi teda lieky, koncom februára ak sa dobre pamätám alebo v tom čase. Do teraz mám problém povedať čo kedy bolo...
A prišli stavy. Paranoje, úzkosti, depresia a všetko.
Hodiny som preležala a posteli bez pohnutia a pozerala pred seba, hodiny som plakala, chodila hore dole po byte, po izbe a nevedela čo mám robiť. A moja mama nevedela tiež. Nakričala som na ňu vynadala jej a možno ani nechcela zle. Len ja som nevedela ako sa mám zachovať. Čo mám robiť.
Začala som mať zas paranoidné stavy. Medzi spolužiakmi, zas izolácia, strach, plač, ticho, strach. Dostala som sa do stavov porezať sa.
Urobila som to. Mame som klamala, že to bolo nechtiac. Och.
Moje striedajúce nálady raz v pohode a raz nanič mi už idú na nervy.
Začali mi halucinácie, počujem veci ktoré tam nie sú a nemôžu byť. Roky som to nemala. A predsa teraz zas. A nepotrebujem k tomu nič. Žiadne drogy. Ja to mám ja za normálna. Možný nábeh na schizu nepotešilo ma to.
Je mi zle som sa dostala k samovražedným myšlienkam, stavy keď si myslím, že som nanič, že nič nezvládam, a som na nič na tomto svete. Depresia moja každodenná.
S mamou mám veľmi dobrý vzťah, ale nevie ako sa má niekedy zachovať a potom sa hádame.
Ľudia v mojom okolí sa už pekne preriedili, je minimum ľudí čo dokáže nepiť len kvôli tomu, že som s nimi a mne to môže mi to vadiť. Ale sú. Aj na koncertoch keď idem a som s nimi, a aj keď kamoš pije, keď ho poprosím nech to dá aspoň ďalej, bez otázok.
A nakoniec som sa dozvedela, že lieky čo som brala boli placebo lieky, alebo bolo mi dobre. Teraz týždeň beriem normálne.
Nie je to pekné niekedy vôbec, je to hnusné a je mi z toho zle, neviem jesť. Ale snažím sa sakra, že sa snažím. Niekedy to ide ťažšie, niekedy to chcem vzdať, ale neurobím to a viem to aj sama. Idem stále ďalej aj keď spadnem a keď to ide ťažko prídu a pomôžu mi ľudia okolo mňa. Milujem ich.
Na psychiatriu chodím ako domov, ale nevadí mi to. S mojím otcom mám ako tak dobrý vzťah, chce mi pomôcť a dokonca aj moja sestra sa mi ozvala a chce aby sa to pomaly napravovalo.
Maturujem, ale nevládzem ani vstať z postele.
Len dúfam, že tie lieky už začnú účinkovať lebo už nevládzem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
magorka
3. 4.apríla 2011 19:24
a ja ti len sakra držím palce
3
,,lieky čo som brala boli placebo lieky"
a vidíš že si to zvládala teda aj sama tak len tak ďalej
a vidíš že si to zvládala teda aj sama tak len tak ďalej
4
zvládneš to pokiaĽ budeš chcieť ty a budeš mať okolo seba tých pár ľudí...
5
6
bojuj! da sa to! presla som niecim podobnym, len namiesto psychiatrie som mala svojho byvaleho, psychickeho tyrana, maj pevnu volu a vydrz!
je mi luto tych paranoj a stavov ze vidis a pocujes veci, ktore tam nie su, tiez som to mavala, teraz po par rokoch bez drog je to lepsie, aj ked nie je to definitivne prec. neprijemne stavy sa stale vracaju ako uzkost, depresia, pocit ineho sveta v realite, ale vzdy sa to da prekonat. velmi dobre chapem, ze je to tazke, ale nevzdavaj sa! uz len kvoli sebe, dokaz si ze na to mas!
je mi luto tych paranoj a stavov ze vidis a pocujes veci, ktore tam nie su, tiez som to mavala, teraz po par rokoch bez drog je to lepsie, aj ked nie je to definitivne prec. neprijemne stavy sa stale vracaju ako uzkost, depresia, pocit ineho sveta v realite, ale vzdy sa to da prekonat. velmi dobre chapem, ze je to tazke, ale nevzdavaj sa! uz len kvoli sebe, dokaz si ze na to mas!
Napíš svoj komentár