Všade je mútne.
Nič nevidieť
Nič nepočuť.
Osoba schúlená
Už napoly mŕtva.
Nikomu nechýba.
Nikoho nezaujíma.
Je sama.
S čiernou dierou v duši
A s krvavými slzami
Ticho zapĺňa
Prázdne miesta.
V kaluži vlastnej krvi
Pristihli ju všetci svätý.
Každý z nich sa otočil
A ju bez slova odsotil.
V kaluži vlastnej krvi
Nechali ju bez pomoci,
Istú smrť jej zapriali
Veď ona medzi nás nepatrí.
A ona sedí ďalej
V krajine matnej,
Bolesti plnej
Bolesti vlastnej.
Vlastnú smrť si pýta,
O oslobodenie pýta,
Už ďalej nevládze žiť
Vlastnú krv si myť.
Bez rozlúčky
Bez fanfár
Potichu umiera
S úsmevom na perách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár