Možno by to bolo aj lepšie.
Nedalo by sa povedať, že nijako by som sa ľutovala alebo snažila sa aby ma iný ľutovali. Ja proste len ani sama neviem, len ma sužuje moje vnútro.
Moji démoni vo mne spia, už roky, a je ich vo mne, somnou dobre, niekedy mám od nich kus dlhšie pokoj, ale nie naveky a nadlho, milujú alkohol a drogy, a ja proste neviem odolať, snažím sa ale príde udalosť a dám im čo chcú, a potom dni a niekedy aj týždne ma mučia, nenávidím ich, ale sú mojou súčasťou.
Len tak sa chytiť za ruky a odletieť spolu niekam preč, poďme prosím ťa. Ty mi neublížiš, a nechcem ani ja tebe.
Niekedy sa pýtam kto z nás je úplne šťastný, ale už viem odpoveď, väčšinou deti malé nevinné stvorenia, najčistejšia z nás. Chcem byť znova naveky dieťaťom.
Chcú ma zničiť potopiť, zabiť, sotiť dole zas do bahna a mláky utrpenia, krvy a sĺz utrpenia a smútku. Bojujem aby sa ím to nepodarilo modlím sa, prosím. Niekedy sa vzdávam..... Som kus rozpoltená, ako aj vidno, ale som to ja, dospela som na niektorej úrovni seba..... ale nieje isté že to aj chcem, keď je to tak.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár