"...Pomaly sa strácam, letím preč zo svojho teľa niekam a ja neviem kam. Bojím sa.
Mamy, oci, prepáčte mi, že som bola niekedy zlá..... Láska prepáč, že som odišla..... Už sa k tebe nevrátim...
Je tu teplo, je to podivné, necítim nič iba teplo, šťastie aj spokojnosť..."
Mŕtve telo ležalo na purpurovom koberci, v kaluži krvi. Oči bez pohľadu pozeralo von oknom, bola tma a hodiny pomaly odbíjali polnoc....
"...Zrazu všetko dáva zmysel, život smrť, nič nevidím. Ale ako by som mohla vidieť keď nemám oči? Ale je tu príjemne, všetky zlé spomienky, pocity zrazu sa poskladali do skladačky, zapadli a necítim ich....
V tomto živote už nebudem cítiť..."
.Vrah stál nad bezduchým telom, spokojne ukojený. Ukojil si to pnutie v duši, tie hlasy v hlave.... Usmieva sa a pomaly odchádza...
Bola iba ďalšia v poradí..
"...Vrátila by som sa, ale nie je to možné. Už sa to nedá...
Láska stretneme sa v budúcom živote a naplníme si to prázdno po ďalšom odlúčení..... Milujem ťa......"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nikdy
7. 7.júla 2011 23:00
božské
Napíš svoj komentár