V tej chvíli som sa nebála, do kým som neuvidela teba. Ty s tvojím pohľadom draka a schôdzou svižnou, rýchlo a zároveň pevnou. Milovala som to keď si ku mne išiel ako cudzí, ako tvor, nie ako človek. Zastavil si pri mne a zahľadel do očí.
Vo vnútri som celá horela, ale zvonku som bola chladná, ako mramor. Čo rozpaľovalo teba. Každý večer sa tu stretávame na tomto mieste a vždy len tu ostávame, bez toho aby sme niečo povedali. Ale teraz ťa chcem. Chcem ťa veľmi.
Vydýchla som a ty si ma pobozkal. Tvoje bozky boli horúce a tvoj jazyk klzký ako had, a po chvíli aj krvavý z mojich špicatých zubov.
Vošli sme do izby, prvého motela čo sme našli po ceste. Cítila som tvoj horúci dych na mojom stuchnutom krku. Začala som horieť. Všetko to rýchlo ubehlo, tvoje bozky, tvoje dotyky, tvoje kúsance, ktoré ma vzrušovala čím ďalej tým viac, sa rýchlo zahojili. Som síce tvor nosferatu ale nemohla som dýchať chcela som to viac krát. Ale moja túžba a chuť po krvi premohla moju túžbu po tebe. Tvoja smrť bola nehoda. Ospravedlňujem sa ti mnohokrát.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
15. 1.januára 2009 02:40
Chcela som povedať, že to nebolo dostatočne domyslené tesne pred koncom, pretože by som to proste viac rozvinula, takú peknú myšlienku a všetko, dať do toho viac pocitov a podobne... ale koniec ma dostal, pekný že ospravedlňujem sa, no dovidenia dopočutia, to už mu asi veľmi nepomôže
Napíš svoj komentár