Poslúchli sme. Niečo na tom mužovi vo mne vyvolávalo, rešpekt, strah. No ten strachn nebol tak celkom strach, skor......
..... neviem to presne pomenovať.
"Som Edmund, ale volajte ma Moon. Asi ničomu nechápete. Ja som tu na to, aby som Vám všetko vysvetlil a poradil, alebo skor pomohol."
"Pomohol? A s čím? "
"S Vašou druhou, úplnou premenou, " povedal Moon.
"Aká premena? "
"Premena z človeka na upíra."
"Vy ste blázni, " povedala som.
"Blázni? Prečo? "
"Upíry? To sú len povesti, " povedala som znova.
"Tak mi vysvetli tvoj beh, tvoj sluch, tvoju zmenu farby, špicaté zuby a tvoju chuť po krvi, " povedal Moon.
"Ako.. to vieš? "
"Inak by tu tvoj brat nebol. Kusla si ho pri svojej prvej premene, alebo sa mýlim? "
"To je pravda, " súhlasim Christopher.
"No vidíte. Len nechápem prečo sa tak rýchlo Chris premenil."
"Chris? Volám sa Christopher, " povedal urazene Christopher.
"Tu ťa každí bude volať Chris a tvoju sestru Christy. V škole Vám nedávali prezývky? "
"Nie. Nedovolili sme im to. Naše mená sú pre nás doležité, a neznášame ak ich nieto skracuje! "
"Teraz si na to budete musieť zvyknuť."
"Takže sme upíry, ktorí majú prezývky? "
"Presne, " povedal Moon, " a aby som nezabudol máme tu pravidlá."
"Aké? "
"Prvé pravidlo: všetci sme rovní. či už vlkolaci alebo upíry."
"Vlkolaci? "
"Áno, vysvetlím neskor. Druhé pravidlo: nikdy neublížiš človeku. Ak si si ho náhodou nevybral. keď zomieraš. Ale v tvojom prípade Christy to už nepripadá v úvahu. Dala si to bratovi. Tretie pravidlo: ovládať sa."
"Všetko? "
Bola spoločná otázka.
"Áno."
"Bude svitať požiadajte Selly, aby Vám našla izby."
Vyšli sme von s Moonovej izby, teda kancelárie. Zišli sme dole, kde nás vítal uvítací výber upírov.
"Ahojte ja som Justina, ale volajte ma Justin, Destiny, Alan, Bor, Bastián, Chad, Viky, " hovorilo množstvo upírov naraz.
Podľa všetkého to boli mladí upíri. Ale to množstvo hlasov mne, ani bratovi nerobilo dobre, krútila sa mi hlava. Zrazu sme započuli hrozné vrčanie zo schodov. Upíry sa od nás odtrhli.
"Prepáčte sú nevychovaní, " povedal Selly, " podťe za mnou."
Obaja sme sa postavili a nasledovali jej kroky. Vyšli sme na druhé poschodie. Izby sme mali hneď vedľa seba. MOja izba bola veľmi pekná. Obrovská posteľ, ktorá sa nachádzala oproti dverám. Posteľná bielizeň, vankúše a preina voňali po vanilke. Z okna bolo vidieť na vzdialenejšiu jaskyňu.
"No super, " pomyslela som si.
Pri okne bol stolík zo zrkadlom. Nebol veľký, ale nebol ani malý. Bol to vkusný nábytok. Skriňa na druhej strane izby bola plná oblečenia.
"Vyber si čo cheš. čo sa ti nepáči, to kľudne vyhoď, " povedala Selly.
Teraz ma oblečenie absolútne nezaujímalo. Vyšla som z izby a vošla do bratovej. Jeho izby saod mojej nelíšila, aspoň nie veˇmi. LEn namiesto stolíka zo zrkadlom mal šuplíkovú skriňu.
"Čo na to hovoríš? "
"Je to dobré, " povedal Christopher.
"Mne sa to nepáči."
"Ako to myslíš? "
"Pozri! Čo som z nás spravila. Stvorenia bez lásky, bez citov, bez slnka."
"Ale stvorenia sily, a večnosti."
"Christopher mne sa o nepáči. Som blbá."
"Nie si blbá, " utešoval ma Christopher, " mne sa to páči."
"Vážne? "
"Áno."
"Sú na tom aj dobré veci."
"Aké? "
"Nemusíš chodiť do školy, mám vynikajúci sluch, viem behať rýchlejšie, ako formula, žijem večne. AK sa nerozhodnemzomrieť. Jediné čoho sas bojím je tá druhá premena. Ale potom to bude v poriadku."
"Zachvíľu bude svitať."
"Ako? "
"Cítim to, " povedal mi Christopher.
"Ja nič necítim, " povedala som.
"Choď do postele."
"Dobre."
Táto noc ubehla akosi rýchlo. Nezvyčajne rýchlo. už deň, teda noc som bola upírkou. A táto nová identita sa mi nepáčila. Bála som sa všetkého, čo sa mi mohlo ešte stať.
čo som mohla ešte sposobiť. V ten deň ma zo spánku vytrhla dutá bolesť v hrudi.
"čo... čo..., " nemohla osm dýchať.
Dnu vletel Moon.
"Pkoj, To je druhá premena, " povedal pokojným hlasom.
"AKo? "
Moj hlas znel, ako pokazený magnetofón.
"Som starý, " povedal a usmial sa.
Bolesť ma dlho neopúšťala, aj keď ma Moon ukludňoval bála som sa. nervy som mala, ako na špagáte. Nevedela som čo sa so mnou deje. A zarazu to prišlo. Prišli spomienky mojho predchodcu, alebo skor vysvetlenie prečo to spravil. Cítila som jeho pocity, jeho smútok. Nikdy sa nestal´úplným upírom. Jeho spomienky na ľudský život nevyprchli. Jeho láska k lykanke bola nemožná. V jeho dobe, v jeho premene bola ešte vojna. Jeho milú zabili upíry. Dlho žil s bvolesťou až sa rozhodol odísť. Kusol ma pár hodín pred svitaním. Preto ma premena nezasiahla tak rýchlo, ako brata. Moj predchodca sa volal Chris. BOla to náhoda? Nemyslím. Vytipovalsi ma. Len nepočítal s mojím bratom. Ak náhla bolesť prestala a do mňa vsttúpila zvyšná sila. Cítila som v sebe ešte dvoch nie len Chrisove spomienky, ale aj Chrisa- mojho brata.
"Christ má bolesti, " povedala som a zaspala.
Chrisove bolesti zmizli rýchlejšie , ako moje Až teraz som pochopila druhú premenu. Spomienky od Chrisa mi pomohli veľa pochopiť. A teraz tým, že som premenila Christophera som cítila to čo on. Jeho strach, šťastie, lásku, vášeň. Boli sme prepojení.
"Chris a Christy idete loviť, " povedal Moon a vyhnalnás von. Moje oblečenie bolo celé z kože. Kožené čierne nohavice, čierne kožené tričko, skor korzet. A na tom čierny kabátik. Bol krátky. Chris to poňal z druhého konca. Mal len teplákovú súpravu, bielej farby. Naše prvé lovecké úspechy boli len na králikoch..... boli to lovecké úsoechy psov... nemyslím tým vlkolakov, ale polovníckych psov.
V rodine sme už boli vyše troch mesiacov, na všettko sme si rýchlo zvykli a teraz sme akurát lovili posledného nedolapiteľného grizzlyho. Jeho pach sme cítili z diaľky
a on cítil nás, no vobec sa nás nebál. Bol kľudný. Stáli sme uprostred lesa, keď grizzly zaútočil.
"Chris! "
Chris nebol taký rýchly, ako ja alebo iní upíry, preto chytil ranu od medveďa. Preletel vzdialenosť asi 100 metrov, zastavil ho až strom, inak by letel ďalej. Ja som skočuila na medveďov chrbát. Ten sa hodil na zem aj so mnou. Až vtedy som si všimla jazvy na medveďom chrbte.
"Bol lovený, " pomyslela som si.
Vedela som, že ma Chris počuje. Vďaka našej premene. Medveďa sme zložili o pať hodín. domov sme sa vrátili celí dobití, ale spokojní. Keď sme sa vrátili domov, Moon nás pochválilo. Moona sme obaja obdivovali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár