Je mi ľúto, že ste si mysleli niečo iné. Ale tento jed prepukne dnes za prvého Splnu po kusnutí. Správna otázka. Neviem, asi áno. Určite to bude bolieť. Neviem si predstaviť.
Jedlo? Jedlo mi budete dávať Vy. Nechápete? Prečo? Veď vy ste moja potrava, moje jedlo, môj smäd. Vaša krv mi je vodou, vaše mäso jedlom. Každý z vás má inú chuť, inú vôňu. Iný strach.
Jednoducho som iný bez môjho vedomia. Inak som veľmi milý, ale Spln mi dá silu ako môjmu predchodcovi. Utekáte prečo?
Jeden z Vás ukázal na mesiac. Neuvedomil som si, že je tak neskoro.
Je čas. Bolesť. Bolesť s trhanie mojej kože, zväčšovania mojich rebier, krvácanie z ďasien zväčšovanie mojich zubov. Pomalé zarastanie mi pôsobilo teplotu. Moje ruky sa o toľko zväčšili, že som myslel , že nie som živý, že umieram. Bolesť ktorej som sa dožil sa mi nepáčila. No to čo sa zo mňa stalo. Sa mi páčilo. Odraz v rieke je úžasný.
Je mimoriadne krásny. Vlk stojaci na 2 nohách, so striebornými očami, do ktorých sa hrnuli prúžky červenej. Môj kožuch veľký, huňatý a príjemný na dotyk. A moje veci? Nie sú. Zmizli. Nevadí, tento pohľad sa mi páčil.
Je vzrušujúce sa vidieť takto. A cítiť tú silu, tie pachy, ktoré sú okolo mňa. Ten zrak, všetko je báječné. Milujem túto slobody. A teraz? Teraz cítim niečo iné, cítim to a bolí to. Je to strach ľudí okolo mňa. Je to pocit bolesti, niekto ma rozbité ústa. Moje myšlienku sú na inej dĺžke, je to skvelé aj keď ma to bolí. Zacítil som krv, ktorá ma privádza do bázne a ja ju musím prenasledovať, chcem tu krv ochutnať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
arain
15. 1.januára 2009 19:47
Uz by to chcelo aj nejaky trosku dlhsi pribeh, mozno lepsiu zapletku, lebo ked budes tymto stylom pisat vsetky pribehy, zacnu sa zlievat dokopy...tot moj nazor Inak sa mi to celkom pacilo.
Napíš svoj komentár