ano ano..
som EMO..
a som na to hrda..
a rezem si zilyy..
aaa pustam si MCR..
a jedine co mi dokaze zmenit naladu teraz.. od najhlbsej 0 az po samu dokonalost.. je co??.. je laaaaaaaaaaaaaaSKA

uz som snad prilakala dostatok vasej pozornosti
samozrejme ze to nieje pravda tteda vacsina toho.. aaaa asi som sa rozhodla ze chcem nieco napisat.. nieco spisat..
v poslednych 2/3mesiacoch je takaa doba.. ze nebyt jednej veci... zijem si dokonaly zivot.. no nad tu "Vec" sa nemozem povzniest.. co je pre mna novy pocit.. celyy cas som plavala zivotom.. ked som ussudila ze problem ja nevyriesim tak som ho proste neriesila.. ked som zacala tak som sa len trapila. a tak som to nechala tak.. odputala sa od "nepodstatnych" problemov.. a zila stastne no do smrti nie..

pred 3 mesiacmi..(cca) som sa raz tak prechadzala s kamaratkou..(kecka) konecne sme boli spolu.. same dve konecne sme sa zmyselne porozpravali..
rozpravali sme o zivote, o chlapoch , o nazoroch a dojmoch..
a vtedy som jej povedala vec ktora ma este teraz nici..
neviem ci maam lutovat ze som jej to povedala..
povedala som jej totizto ze jedneho kamarata zrejme neberiem LEN ako kamarata.. clovek by si povedal.. sak co to sa stava.. to nemoze byt take komplikovane.. je to komplikovanejsie ako by sa zdalo..
preco to tymto zacalo?.. po asi roku neustale neutichajuceho kamaratstva(...teda neskor aj priatelstva ) cez icq (a nie len.. ale kedze byva v uplnej riti to inak nejde).. sa nieco vo mne zvrtlo.. zapacil sa mi nas vztah viac ako by mal.. a vzdy ked som ho viddela o nom pocula a hlavne rozrpavala som sa s nim tak som bola stastna doma som vyckavala kym priide a podobne sprostosti..
v tom momente ked som s dominou rozpravala somm si vlastne PRIZNALA.. ze by som chcela aby to nebolo len takto.. a to bola moja smrt.. neverili by ste.. v tej chvily sa mi nieco preplo v hlave.. ze dobre teraz si to povedala.. uz to tak beries.. tak to proste chces.. no ja som si nicim nebola ista.. (vsak vaaha) no moje druhe ja ktore ma pred tym ako som to povedala D. ubezpecovalo ze to nic nieje... ma zacalo ubezpecovat ze ja ho proste cchcem a teraz sa s toho musis dostat.. a tak som sa dostavala.. mesiac som to znasala tak ako to slo.. presviecala som sa o tom ze to je len chvilkova pochabost(..ake uz pri nom boli) ze proste sa s toho dostanem len musi spravit daku sprostost ktora by mi zmenila nazor.. aa hladala som na nom chyby.. no ziadne sa neukazovali.. a tie co mal som zazrakom vedela odpustit.. priam mi prisli mile
mesiac to ostalo takto.. bola som hore potom dole.. ako si on zmyslel a nevedel o tom..
potom mal prist do bratislavy.. aaa aj prisiel.. bol prvy clovek s ktorym som bola zelena.. 3roky som si to odopieralo..
"chcem prvy krat len s tym/i ktorych mam fakt rada.. v ktorych mam neopisatelnu dvoveru.. s ktorymi to bude mat zmysel"
a s nim to zmysel mal
prisiel do BA.. mesiac sme to planovali do predu milion veci sa do toho nahrnulo.. milion veci preco sa to nemalo uskutocnit.. milion dalsich akcii na ktore mal ist on.. a milion dovodov ktore mali proste uz len ten byt zrusit.. ale nestalo sa tak proste sme boli dohodnutii tesili sa na to.. a tak prisiel
samozrejme ze to nebolo dokonale uz len preto ze som nina no casom sa to zlepsovalo.. bol to uplne uzasny den.. zazila som v ten den tolko co nie za cely mesiac sialene vyroky.. aaa cudne stavy.. a vela spomienok..
vecer som pravdaze nemohla ist domov.. isla som na "paarty" na ktoru sme boli naschval dohodnutii.. aby som mohla byt dlhsie s nim... s nimi.. a vonku aa samozrejme tam prespaval.. dalsie stavy.. dalsie nove veci..
dalsi den mal ist domov az vecer.. takze dalsi cely den straveny s nim.. myslela som ze mi z neho preskoci.. ze ho niekde obesim.. ze mi zacne liezt na nervy samozrejme ze nie.. len som ho spoznala.. aj po tej.. ludskej? stranke.. neviem ci sa to da tak nazvat.. ale zacala som ho brat ako cloveka.. nie ako.. niekoho aaaach uz to nebol sen.. bol to sen v realite
po tom dalsom dni s ktorej je samozrejme tiez vela spomienok potom ako sme sa rozlucili.. a on siel domov.. som sla domov tiez.. a so skvelym pocitom.. ze poznam tak fajn cloveka.. a ze som si to ako tak v hlave usporiadala..
zostalo to vo mne tak ze fajn mam ho rada.. chcela by som ho.. no prezijem to aj ked je s nou.. som aspon rada ze ho poznam
snad som nezabudla podotknut ze ma zensku takmer rrocny vztah
no.. domov som sla so skvelym pocitom "dobre vykonanej prace" a s pocitom ze to zvladam.. prisla som domov.. isla spat.. rano sa zobudnem sadnem za internet.. a BUUUUUUUUUUUUUUUUUM.. prva mila veta.. a som s5!! som v prdely..
nie tak uplne.. samozrejme.. ale.. zacne na mna posobit tako ako on to vie a ja som uz len ako baabka ktoru on proste vie ovlaadt..

prislo to este horsie ako to bolo.. preskocilo mi.. bolo to horsie uz len kvoli tomu ze som sa pohybovala po miestach po ktorych som chodila s nim.. nedalo sa to vydrzat.. plakala som.. staale.. snivala som staale.. hovorila som si CO KEBY.. dalsi buum bol ked som si uvedomila ze to znasam este dobre.. ze niesom niaka zvratena emodievcinka a co vam poviem.. nina teda zvratena je.. zacalo to byt horsie horsie.. stavy.. ked som proste nemohla byt medzi ludmi.. nedokazala som viest zmyselne rozhovory.. nebavilo ma nic.. myslela som len na jedno..(jedneho)..
ked sme boli v cajovni.. ludia ktorych mam rada.. zabava v plnom prudde.. ja som sa zobrala.. zobrala som Amalku (i pod) a odisla.. usla.. do haligandie?.. boli sme prave na zamockej.. takze som sa mohla stratit takmer vsade.. vsak tam je cele uzemie hradu..
lenze bol piatok a fsade plna rit emacov nevadi.. nasla som si miesto.. zapla ipod.. a rozmyslala.. snazila som si uvedomit podstatne a povzniest sa nad osatne.. neslo to.. bola som do toho moc namocena.. a tak som si nasla miesto.. zapla ipod.. a plakala..

mierne ukludnena som sa vratila medzi ludi.. uz to zacinalo byt neznesitelne.. prosste mu to musim povedat..
takto zle som to znasala podla mna hlavne preto.. ze vzdy ked som mala niaky problem.. nieco ma trapilo.. ON ma s toho vedel dostat nech sa snazil ktokolvek.. jemu to slo lahko.. mam proste prenho slabost
nemal mi kto pomoct.. jedine ludia ktorych som sa pytala co a ako.. bola som v stave v akom nikdy nebola nove a nepoznane.. pre mna

dalsi den som sa opila teda ano opila.. a bola som na tom zle.. (nie preto ze by som bola tak opita to zvladam lavou zadnou.. ale moj psychicky stav bol tym alkoholom uvolneny jedine kamarati ma vedeli drzat hore.. pomahali mi mat dobru naladu.. lebo nemysliet na to (nho ) bolo nedokazatelne
a tak som sa s nimi rozpravala..
potom som dosla domov.. sadla za pocitac.. chvilu kecla s nim.. nic duchaplne.. a potom ako odisiel.. som sa chcela "vypisat" a tak som napisala fsetko co som mu chcela povedat.. pisala som to ako list.. ktory som mu nechcela poslat.. no.. potom mi v hlave zase poskocilo(preskocilo) aa vznikla mi myslienka.. ze ak mu to poviem budem mat pokoj
pisala som to s tym.. ze jedine co nechcem je aby sa nas vztah pokazil.. preto ma to tak znicilo..nevidela som nadej v tom ze by sme spolu mohli nieco mat.. samozrejme chcela som to.. ale to nebola podstata toho preco som mu to posala.. poslala som to preto lebo vzdy vedel co sa so mnou deje.. vzdy vedel co ma trapi.. a mala som proste potrebu mu to povedat.. chcela som si to vyjasnit.. mali sme "resty" vo vztahu.. proste som chcela aby to vedel to coho som sa najviac bala.. cize to ze sa niak cukne.. a uz to nebude take ako to bolo.. no ale nato aby to spravil.. by musel byt asi "obycajny chlap"..

poslala som mu to.. a odisla do tabora.. na 11 dni.. nerozpravala som sa o tom s nim.. nevedala som jeho nazor na to.. 11 dni..
a tak.. som chytala mierne EMACSKE depky (ziadne rezanie nebolo) (s majou sme vymysleli novy sposob.. ak by bolo velmi zle.. vezmeme si VEET pasiky na drzanie chlpov aaa proste sa budeme nicit uzitocne aaa to sme samozrejme aj robili.. ale poopravde to tak nebolelo.. ale hlavne TO NIC NETRHALO!! chuji..
ten tabor bol pre kazdyho tak mierne depresivny .. kazdy tam mal svoju chvilu.. no nas balkon nas drzal nad vodou.. balkon a cigarety disappointed:aj ked nefajcim)
tych 11 dni bola najdlhsia doba co som za ten rok aj nieco s nim nebola v kontakte
nebolo to kvoli tomu ze by nepisal ani nevolal.. tam proste nebol signal .. a obcas prisiel neprijaty hovor alebo tak ale velmi malo..
proste moj stav bol biedny
11dni bez kontaktu.. ze uff..
som na nom zavisla..

prisla som dom.. nasla som ho online .. nepisali sme o tom.. bol mimo.. myslim ze zeleny.. nemala som chut pisat teraz vazne s nim..
no nadruhy den uz bol fit uz bol cisty .. a tak sme zacali..
to co mi hovoril.. nebolo podla mojich predstav.. stale si niesom ista ako to uplne myslel..ale dal mi nadeje.. nadeje ze niekedy mozno ak sa mu to zmeni.. proste ze aj on..
a sprostosti..
dal mi najvacsiu nadej nadej na lasku..
dni plynuli.. rozpravali sme sa o tom..
skomplikovala som mu zivot (jupii)
a tak cas isiel.. a svet sa kvoli mne nezastavil.. obcas sa to zlepsilo obcas zhorsilo..
bolo sialene ako som sa dokazala zobudit so skvelou naladou a ist spat s placom.. LEN kvoli nemu..
stale sa nieco ohladom toho menilo.. no zaroven sa nemenilo nic..
mala som nadeje a znova stracala..

raz v noci ked so znova nevedela zaspat som si na sebe vsimla.. ze placem stale.. stale stale.. aa az priliz pre to trpim ked on to nebere tak tragicky.
moc vela prebdenych noci.. aaaa slz.. a zbytocnych myslienok..
a este stale kvoli nemu nemozem spavat.. potrebujem ho.. potrebujem nebyt ignorovana..

raz v noci som sa rozhodla.. ze si ddneska ujasnim bud to bude len kamarat alebo laska..

a aj som si to ujasnila.. (nachvilu)
rozhodla som sa po "rozhovore" s nim..
"goodbye my lover"
"welcome my friend"
najhorsie je ked sa stotoznite s pesnckou jamesa blunta.. a mne sa to stalo!!!!

zacala som si upratovat v mojej hlave.. a islo mi to.. zmierila som sa s tym.. ze riesit to nejde necham to tak.. snazila som sa "vzlietnut"..
aj sa mi to podarilo.. uz som tesne nad sebou..
aspon niecom v kanaloch s tymi srackami ako predtym

deje sa toho stale vela ohladom tohto.. no teraz je v bratislave.. az do konca prazdnin..
a uvedomila som si ze ho chcem som s tym zmierena.. som si tym ista.. ale neplanujem nanho tlacit.ma to teraz tazke.. aj on.. aj ja.. viem ze ma maa raaad.. viem ze je nas vztah komplikovany.. a hlavne neobvykli.. pre oboch..

zistila som ze..
je to to najcudnejsie co sa mi stalo
nie neggativne..len som to nikdy nezazila.. a postupne sa vtom ucim chodit. alebo sa mi to zda..

nikdy som k nikomu nemala taky vztah ako k nemu
myslim ze keby som ho spoznala teraz.. keby som ho poznala len tak povrchovo tak si myslim ze je daky trtko.. ale ze asi nic zvlast..
no ja ho poznam dobre.. velmi velmi dobre..aspon co viem
neviem ci to tak mozem povedat ale uplne "luubim" jeho vnutro.. nie jeho.. to ako sa sprava.. ale to ako rozmysla.. to akeho ho poznam ja..

predstavte si.. rok sa len rozpravame.. rok idem nenapadne popri nom a on naopak pri mne..
rok zijem s jeho myslienkami.. rok o nom viem..
uz viac ako rok

ja ho jednoducho "vnutorne zboznujem"

a prekonavam kvoli nemu vlastne bloky v hlave.. dospievam kvoli nemu rozmyslam.. trapim sa.. som stastna kvoli nemu..
rozvyjam fantaziu..

je to snad prvy chlap ktoremu by som aj toto dala precitat..
prvy ktory chcem aby mi videl do hlavy..
aby vedel vsetko.. a to cakam aj od neho..
prvy s ktorym by som dokazala sa "vazne rozpravat"
rozpravat o citoch.
prvy.. o takom som snivala..
snazim sa ho nutit mat taky isty vzath so mnou..
vidim ze je ako ja.. v tomto. vidim ze ja sa nadpozemsky prekonavam
snazim sa ho to naucit

len ako to je s nim?.. vecna otazka.. nikdy neodpovedatelna
maja to vie maja vie fsetko*..

a tak ide moj zivot.. viem este sa toho vela stane.. ale teraz som na tej lepsej urovni ale chcem aby on bol na rovnakej vlne ako ja.. a dobrovolne..a tak ist raad ako ja


ano toto je cudny blog.. nema ziadnu umelecku hodnotu a je priliz dlhy..
ale je to len tak hruba cast toho co fsetko sa stalo s jednym clovekom za poslednu dobu..
ludia ktory ma chcu spoznat nech si to precitaju do konca.. co snad urobili ked citaju tot

zmenila som sa.. kvoli nemu? rozhodne som sa zmenila..

a nezabudajte..
!je lepsie trapit sa kvoli niekomu, ako sa nemat kvoli komu trapit!
by SKAkalka..


peace and LOVE

 Blog
Komentuj
 fotka
zemina  13. 8. 2007 12:02
Tak..zvladla som to..a precitala som to cele

Vies co...povedala si snad vsetko..priznala si vsetko otvorene a to je dobre Je skvele naucit sa v tom plavat,je skvele mat takeho kamarata..kdeze..priatela.. ktoremu rozumies a on rozumie tebe.. vidite do seba..poznate svoje myslienky..ovplyvnujete sa..

Je to zaujimave A mozno si vtedy aj dobre spravila ked si sa priznala Domine..a ked si mu odoslala ten dlhy text -s tym som zasadne nesuhlasila

NO vidim ze vsetko co sa udialo ma jasne pozitivny vplyv a to je len dobre...neviem co viac dodat..už mozno len láv end písa...tú jú a drz sa nech mas nas vsekym kontrolu a si stastna
 fotka
bloody.mary  13. 8. 2007 12:41
no ninka tak som tu .. az na konci tvojej love story kdeze na konci.. mozno na konci napisaneho.. ale to co pise sam zivot.. to len zacalo prave este zdaleka nie je koniec..



velmi sa mi pacili tie casti o VEET pasikoch (ludia fakt si to nekupujte.. vobec to nefunguje , o tom ako si sa stotoznila s pesnickou jamesa blunta a ... (tri bodky doplnim v sukromnej sprave



tak ides dalej.. zelenaaa svieti a nielen ta psychadelicka..
 fotka
ludmila  13. 8. 2007 22:46
sorry ale ja som to nezvladla docitat dokonca..ale dostala som sa daleko a moj odkaz na teba emi jasný..



zamilovala si sa do takeho obrazu akeho ho chces mat..



je to tak. ja vime ze si pisete , ze ho "dokonale" poznas...



al enezijes snim , on nema moznost nervit ta a iritovat. nevidis vsetko..



a keby to tak aj bolo..



a keby to naozaj bola laska. ktora ta trapi...



tak ... mas 15. a mysliet na manzelstvo deti a cajovnu a bansku stiavnicu...



ano.. pekne



pride doba, ked sa nad tým len pousmeješ...
 fotka
socorro  14. 8. 2007 10:43
no moja... si v tom az po usi... sorry ze to tak hovorim, ale je to tak... ale to nevadi, lebo pochopila som to tak, ze.. ze si si toho vedoma.. a to je dobre...

v tom tabore sme depkovali vsetci, ja tiez... kvoli chlapovi.. ved vies nie??? tiez som kvoli nemu plakala... stale... kym som bola s nim, bola som urevanejsia a depresivnejsia ako za cely moj zivot.. a potom mi doslo... ze sa mi to neoplati... a uz ani nemam sil.. ani PLAKAT.. proste sa mi nechce.... a nema to zmysel...

ja viem, zrejme nepisem nic zmyselne a zaoberam sa sama sebou [boze ja som narcis], ale zdalo sa mi to podobne....

je dobre ze si mu to povedala.. lebo podla mna nebyt toho, tak si na tom stale tak isto zle ako predtym...

a podla mna... teraz si na tom lepsie a ono to bude stale lepsie!!! najdes mozno niekoho ineho.. skor ci neskor... a budes sa trapit zase kvoli nemu... a uvidis, ze co ta predtym trapilo, boli len.. ehm.. s prepacenim "blbosti"... sorry ze to tak hovorim, ale... bude horsie... peace
 fotka
janfa  26. 8. 2007 17:10
ááále hovno. ja mám dvojročný vzťah, som malá šťanda, i keď stašia od teba o tri roky už povedzme,hh. a snívam/e o tom ako budeme žiť spolu a tak. to bol skor taký odkaz Ludmile, bo ma to nejak nebavilo prečítať si celé. ten článok
 fotka
aninkaaa  30. 8. 2007 22:37
ufffff trocha dlhe ale precitala som t lebo ma zaujmalo ako to dopadne a okrem toho tiez mam stavy ked som najradsej len so svojim iPodom a rozmyslam........

hmmmmmmm rady ti ziadne davat nebudem ani odporucania ani nic bo blog asi neni najnovsi nvm nenapadlo ma kuknut kedy bol napisany a nece sa mi vracat

iba ze drz sa
Napíš svoj komentár