Prišla domov trochu sa učila so zasneným úsmevom na perách a na icq to všetko vyrozprávala svojej bývalej spolužiačke Anke. Tá zo záujmom počúvala ako tento chalan s hnedými vlasmi a hlbokými bledomodrými očami na Janku pozeral, ako jej rozprával že hrá tenis ako mu to ide, ako má rád tvrdú rockovú hudbu ale aj o tom ako sa neteší na matury a na to že odíde zo strednej kde má tak super kamarátov. Povedala jej aj o tom aká by bola šťastná keby spolu išli zajtra autobusom a že očakáva že sa môže stať niečo viac. No Anka Janku poriadne schladila: ´si myslíš že to že spolu chodíte autobusom a rozprávate sa niečo znamená??? Vieš s koľkými ja sa takto bavím a nikdy to žiadny vzťah nebol!!´ Janka pozrela oknom. Zamyslela sa. Anka má asi pravdu...Nikdy jej nenaznačil že by chcel niečo viac.
Celé poobedie sa nevedela sústrediť na úlohy len rozmýšľala... V mysli blúdila po všetkých rozhovoroch a pohľadoch ktoré s ním zažila no nenašla nič čo by nasvedčovalo tomu že Martin o ňu javí záujem. Bola vnútorne tak sklamaná, že jej aj jesť prestalo chutiť. Čo bolo pre ňu dobré pretože sa snažila schudnúť a to nielen kôli Martinovi ale aj koli tomu že sa blížilo leto. To potvrdzovali aj zelené stromy za jej oknom. Aj krásne ruže čo jej rástli pod balkónom. Často snívala o tom že Martin príde odtrhne jej jednu z ruží vylezie k nej na balkón (ktorý nie je vysoký takže by to určite zvládol) pobozká ju, dá jej ružu a povie jej ako veľmi ju má rád len sa jej to vždy bál povedať. Tieto sny sa po raňajšej ceste autobusom zdali omnoho reálnejšie ako predtým. No všetky jej sny teraz zase spadli do priečinku ´nereálne´. Nevedela či má byť vďačná za to že jej Anka otvorila oči alebo sa na ňu za to hnevať. A tak si šla radšej ľahnúť. Hneď zaspala no to jej na trápení neubralo.
Ráno išla do školy stretla Martina v autobuse no on sa jej radšej obrátil chrbtom. A rozprával sa s jeho veľmi príťažlivou spolužiačkou. Autobus sa pokazil a všetci sa museli presunúť do ďalšieho ktorý bol samozrejme úplne plný. A ako inak, tým autobusom už nedošli na čas. Dobehla na hodinu samozrejme už bola zapísaná. Pred ďalšou hodinou sa dozvedela že píšu Quiz na ktorý sa samozrejme nič nenaučila, ani opisovať sa nedalo takže tam proste nenapísala nič a odovzdala prázdny papier. Celý deň sa jej všetci niak vyhýbali Martina vôbec nestretla a s kamoškami sa pohádala. Celý deň pršalo a ona mala deravé kecky. A keď išiel okolo autobus celý ju ošpliechal. Na zástavke vtedy stálo asi 20 ľudí zo školy. Všetci sa začali úbohej trápnej prváčke smiať a najviac sa smial Martin. Tento smiech bol taký nepríjemný a nevydržateľný že začala cúvať, cúvať smerom na cestu. Ten smiech zrazu prehlušilo trúbenie kamióna. Janka sa pozrela v pravo. Veľký modrý nákladiak sa rútil rovno na ňu vysokou rýchlosťou...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lellus
9. 6.júna 2008 21:52
pekne napisane, mas talent
4
CO??PIS!!POME!!RYCHLO, v ziadnom pripade nebudem cakat do zajtra, akoze zabudni!!
Napíš svoj komentár