Jesenná búrka....mali sme písať citový opis na slovenčinu...skončilo to inak....

Tá lavička bola tak krásna... Bolo počuť iba šantiace sa deti behajúce na lúke. Šarkany sa krásne vlnili vo vzduchu. Obloha bola zatiahnutá a to ticho mi našepkávalo že bude pršať. Žltá a hnedá ktorá prevládala naokolo nasvedčovala jedinému. Prišla jeseň.
Krásne sfarbené stromy sa vlnili pri chladnej piesni vetra. Prechádzka, ktorú som sa za tohto jesenného dňa rozhodla urobiť, nebola prvá. Miesto, na ktorom som bola, ma nesmierne fascinovalo. Predo mnou sa rozprestierala veľká žlto hnedá hora a nad ňou ťažké čierne oblaky. Započúvala som sa do zvukov lesa. No bolo počuť len šum mesta ktoré sa rozprestieralo za mnou. Z toho mesta mal prísť človek ktorého som čakala. Áno už mešká, asi päť minút. To nevadí, písal mi, povedal že sa zdrží vraj si išiel vybaviť brigádu. Mne to však nevadí krása ktorá sa tu rozprestiera sa nedá opísať slovami a ja by som tu vydržala čakať aj hodiny.
Zrazu som začula hrmenie, v tej chvíli začalo pršať. Pár veľkých kvapiek dopadlo na moje telo. Pomyslela som že by som sa mala ísť schovať no búrka bola tak krásna že som sa zostala pozerať. Zrazu mi niekto zakryl oči, zľaknem sa no vzápätí si uvedomím že to je ten na ktorého tu čakám. Chytil ma za ruku a ťahal ma do altánku. Schovali sme sa. Bozk na privítanie bol dlhý a vášnivý. Vybehla som von. Skákala a spievala si. Bola to krásna búrka. Pozorovala som blesky a chalan z altánku zase pozoroval mňa. Veľké kvapky na mňa dopadali z nesmiernej výšky. Žiarivé blesky osvetľovali moju rozosmiatu tvár. Po chvíli už blesky nebolo vidieť a hromy zanikli v buchote kvapiek ktoré udierali do sfarbených listov stromov. Vrátila som sa do altánku. Všetko čo som mala na sebe bolo mokré. Ochladilo sa, už bola noc. Začala som sa triasť. Chlapec stál a usmieval sa. Vyzliekol si sveter a podával mi ho. Začala som zo seba vyzliekať všetky mokré kusy oblečenia, stála som tam v spodnom prádle a obliekla som si jeho sveter. Pomaly ma objal. Stáli sme tam v objatí a počúvali ako sa vzďaľuje búrka. Chlapec ma zahrial, pohladil a zaspali sme v nežnom objatí.
Takto začala moja jeseň ráno bolo chladné a my sme obaja boli chorý no búrka to bola krásna.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu