a vo vreckách prievan mám,
keď je mi smutno
a cítim sa ako prázdny stan,
keď slza po líci mi steká
a podo mnou tvorí sa rieka,
stačí mi dotyk tvojho tepla.
Keď trápiš sa trápim sa tiež,
ale ty mi povieš len, nerieš...
Pomôcť ti chcem,
aj keď občas sama neviem.
Naše hádky nenávidím,
pretože sa bojím že ťa stratím.
Mám strach, že už neuvidím
tvoj úsmev na perách
mám strach, že nebude mať
kto pri mne stáť,
že už mi nedovolíš za ruku ťa vziať.
Že stratím ťa a tak stratím aj seba
ale asi mi tak treba...
Som človek a robím chyby,
niekedy väčšie ako vy iní.
Tak odpusť mi to a úsmev mi daj,
stvoríme si svoj vlastný raj.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kikushik555
27. 2.febuára 2009 23:12
...pekne je to...skoda ze take kratke
Napíš svoj komentár