Koľko dní a nocí som preplakala, bez teba a zároveň s tebou, Koľko myšlienok a snov som premárnila o tebe pod perinou... Koľko hviezd už spadlo z neba a ja stále chcem len teba! Keď vidím ťa srdce mi tlkoce a v duši mi pokoj žblnkoce. Cítim sa ako vtáča, čo lietať sa učí, ktoré keď padne ďalej sa mučí a neprestáva. Pohľadom ma trápiš. Prečo to robíš? Týraš ma ako otroka a všetci ma berú za cvoka. Nemá to zmysel sa takto ničiť som len zárodok, ktorý si nechal klíčiť. A opustil. Bolí to a bolieť neprestáva, tváriš sa ako kamarát, no žiadna sláva. Je koniec. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj