bolo to naozaj velmi romantické ráno. Vonku pomaly padali velké snehové vločky a bolo bezvetrie. Bolo 22hého, ja mal na druhý deň letieť na sviatky domov a preto som sa tak z náhleho popudu rozhodol, že dneska si spravíme s mojou polovičkou spoločné vianoce, lebo ona chcela byť na sviatky tiež s rodinou.
Tak som sa obliekol, naštartoval káru a rútil sa do mesta kúpiť stromček. Hej, chcel som mať po prvý krát dokonalé vianoce so živým voňavým stromčekom, aj keby som ho mal v lese odpíliť.
Mal som šťastie. Medzi tými vypadanými metlami som uvidel labuť medzi stromčekmi. Bol to krásny smrečok. Hustý, výška akurát, krásne voňal, bral som ho bez premýšlania. S ťažkosťami som ho nejako naložil do auta a zaniesol domov. Are medzitým povyťahovala všetky tie ozdoby, ktoré nazhromažďovala od začiatku novembra (strašne som na to nadával) a očičká jej zasvietili, ked sa nejako prepchal s tým stromom cez dvere. Ostávala za mnou taká čiara ihličia. Napchal som ho do stojana, nič jednoduché vám poviem a nasledovala menšia výmena názorov, kde by ho bolo najlepšie umiestniť. Asi po pol hodine zvyšovania hlasov a výrokov „Ja sa predsa nehádam, ja nahlas diskutujem!!!!“ sme sa zhodli, že stromček bude najlepší v obývačne v rohu pri okne, vedla televízora.
Tak som ju tam nechal osamote s tým stromom, zas sa obliekol a šiel nakupovať veci na večeru. Chcel som zohranť kapra a spraviť Are slovenské vianoce, ale nejako sa mi nedarilo, tak som sa uspokojil len so surovinami na kapustnicu. A potom mi slečna nebezpečna zavolala, ze mam kupit:
- 400g z malých slaných baltických sledov
- zlte horcicne semienka
- sterilizovanu konzervu hrasku
- kvaku na kilo pyre
- tmavu melasu
- morsku sol
A ja som len otvaral oci, kde to o jedenastej rano zozeniem. Zasiel som po tu sprostu tmavu melasu do susedneho mesta a o pol jednej som konecne prisiel domov. Mal som naladu pod psa aj pod macku a vsetky domace zvierata. A ako som vykladal veci do ladnicky pozrel som do obyvacky. A po zlej nalade ani pamiatky. V rohu stal stromcek plne ozdobeny, cely biely, so striebristymi gulami, bielimy ozdobami a na vrchu strieborna hviezda, svetielka ho cely rozziarili a vedla neho Are, svietila rovnako ako ten stromcek. (od radostia samozrejme) na hlave mala santovsku ciapku...
Kedže tuto ludia milujú koledy a našťastie Are nieje jedna z tých, čo by mohla počúvať tichú noc, pustili sme si nejaké rockové vianočné pesničky a dali sa do hromadného varenia. Ja som robil kapustnicu, ona ryby, pomohol som jej s hrachovou omackou a zapekanou kvakou. (tu sa kapre nejedavaju). O nejakej piatej bolo vsetko hotové, dávali sme len čas marináde na tie sleďe. (to jedlo sa inak volá Obuvníkov Losos, aj keď tam nieje asi stopa po losose). A Are tak náhle vyskočila. Nespravili sme Glogg.Je vlastne víno zohriate spolu s cukrom a koreninovými prísadami : škoricou, pomarančovou kôrou, novým korením, muškátovým kvetom alebo orieškom.
Proste je to dobré. Tak som sa zase obliekol, už po tretie a šiel kupit všetko potrebné. Ale stálo to za tú vôňu, kde sme mandle a hroznienka prelievali tým červeným vínom spolu s prísadami do takých špeciálnych pohárov.
Ked sa dorobil aj „losos“ bolo asi pol deviatej. Sviatočne sme prestreli a natlačili sa ako nikdy v živote. Bolo to ale fantastické, kapustnica mala obrovský úspech a naložila si asi 3x počas večera
Potom, ako sa už patrí sme sa presunuli do obývačky s pohármi vína, misami zázvorových koláčov, perníkov a rôzných chutných kravín (po tie bola Are v obchode, kým ja som zháňal melasu). Chvílu sme posedeli a dali si darčeky. Nebudem asi rozoberať, čo som dostal, ale aj keď sme nemali vianočnú saunu (patríme medzi tie socky, čo v dome proste saunu nemajú) boli to také vianoce aké som si predstavil. Chvílu som chytal zrádnika, ked sa nám strom začal sám od seba hýbať, ale vysvitlo, že sa na neho šplhal náš kocúr,ktorý sa dostáva do puberty.
Do rána tak krásne snežilo a páni pluhári sa snažili už od skorého rána, boli ich plné cesty. Bohužial som musel ísť za nimi asi krokom, klopkajúc po volante,nervujúc, že nestihnem lietadlo, ktoré som samozrejme stihol, ale komu neuškodí trochu paniky
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.