Bezne normalne rano. Nechal som varit vajicka a sadol si k pocitacu, ako kazde rano som si siel precitat maile a srdce mi od radosti poskocilo, ze som tam nasiel znamu adresu mojej milovanej.
S radostou otvorim ten mail, zvedavy,co mi posiela a pozeram,ziadna priloha len text. Anglicka gramatika nikdy nebola jej silna stranka no rozumel som az privelmi dobre. Cital som si to asi 20x. Hladal nejaky naznak sarkazmu, ironie, vtipu ci recesie no nic som tam nenasiel. Cela ta cca A4rka bola pravda. Vsetkemu az do posledneho slova som veril.
Moje sny na uzastnu buducnost sa znicili az prirychlo, rychlost umerna rychlosti pripojenia na internet. Zabudol som na tie variace sa vajcia a sedel na stolicke a ako blb cumel na monitor. Mama mi z kuchyne kricala, ze mi vre voda, bolo mi to jedno. Mohli by ste do mna hadzat noze a asi by som si to ani nevsimol. Ked som sa neozyval dlhsie, prisla za mnou. Mamy vzdy vedia,ked je ich detom zle. Chytila ma za rameno a zacala jemne vyzvedat. Vstal som a nechal ju, nech to precita. Tie vajcia predsa nemozu vret donekonecna.
Ked prisla za mnou do kuchyne, ranajky boli uz skoro hotove. Robil som posledne upravy a krajal papriku.
- Danusko,to ma tak mrzi..co budes robit? – opytala sa ma velmi opatrne.
Mikol som plecom. Naozaj som nevedel. Pomyslel som si na vsetky tie krasne dni, co sme prezili. Lezali len tak v trave, z reprakov nam hrala hudba, milovala od Lou Reeda pesnicku Perfect day. Drzala ma za ruku, pozerala na oblaky a pospevovala si ju spolu s hudbou. Alebo ked sme spolu kuchtili nieco pre jej rodicov na vyrocie. Umyvala riad a mna neviem preco napadnut plesnut ju mokrym uterakom po zadku. Alebo sme len tak sedeli kazdy na inom kresle u mna v obyvacke a pozerali nejaky film. Mozem povedat, ze ani jeden ten film nesledoval. Obaja sme sa na seba pozerali,ale tak aby o tom ten druhy nevedel, pricom sme to vedeli obaja. Alebo sme sedeli na balkone a debatili nad nekonecnostou vesmiru, cti, hrdosti, viere, idealoch...preberali sme ci je lepsi Pacman alebo Bomberman, Super Mario alebo Kirby, hadali sa na tom, ci je lepsie polotucne alebo nizkotucne mlieko. Ako mi plakala na ramene,ked jej sestra sla do nemocnine a ona sa citila sama, ako ma obimala, ked mi bolo nebolo najlepsie. Ako sme sa smiali, ked si sla vyskusat moj stroj na posilovanie a snazila sa zodvihnut zavazie a nepohla tym ani o centak,ako ...
Porezal som sa. Az to ma vytrhlo zo zamyslenia. Mama okamzite pohotova sla hladat leukoplast.
- Daniel, tak co budes robit? To dievca ta teraz myslim potrebuje viac ako inokedy. – povedala mi zas, ked mi oblepovala krvacajuci prst. Zas som mikol plecami.
- Neviem co budem robit. – polozil taniere na stol a s absolutnou nechutou som to do seba natlacil.
Potom som si sadol za ten pocitac, odhodlany napisat duchaplnu odpoved. Nieco v tom zmysle, ze sa s nou chcem stretnut a nech mi to povie do oci. No prsty polozene na klavesnici som nevedel donutit vytukat ten text. Len som tam tak sedel.
Naozaj ona bola dievca ake som vzdy hladal, niekolko krat som sa pristihol ako myslim na to, ake to je, kebyze si ju vezmem,ci by povedala ano,ako jej navliekam ten prsten.. A teraz toto. Mama obsmrdala okolo a stebotala nieco o tom, ze sa to vyriesi, ze sa to zvladne, ze to bude vsetko dobre.
Dobre bolo jedine to, ze som prisiel na to, preco bola posledne cca 2 tyzdne taka smutna. Ale zeby mi to nejako pridalo na pokoji.
potom na mna prislo stadium lahostajnosti, dokonca som mal z toho zufalstva naladu taku, ze som bol schopny sa smiat. Ale ak by som sa nesmial, asi by som si siel roztlct hlavu o stenu. Mama uz nastastie nepobehovala ale sedela a pozerala na mna. Nevedel som,co je horsie.
- ona sa ti predsa ospravedlnila a podla mna to mysli uprimne. – zacala po chvili mlcania. Ona ju mala rada uz toho momentu ako som jej ukazal fotku.
- ved ja viem, ze to mysli uprimne. – povedal som nepritomne
- lutuje to. Naozaj ta velmi lubi – nedala sa
- ja viem, ze ma velmi lubi – odpoved
- a ty ju tiez – pokracovala
- ano .... – povedal som zamyslene po chvilke.
- Tak potom? Odpustis a hotovo. – povedala akoby to bolo vsetko vyriesene – chyby robi kazdy a ty si tiez maval vseliake ulety. –
- Ja som s nimi vsak necakal dieta. – odvrkol som.
- Ano, to je pravda. – uznala mi to – ale, to by sa zvladlo predsa. A vie,ci si ho necha? –
- Sak si to citala, vies ze nevie. – zacals om byt nahnevany. – a keby nie,kam by som toho haranta dal? Stacim si s platom tak akurat na seba, nieto este zivit male decko, co nieje moje. – to sa mi hlas uz podozrivo zvysoval.
- Klud Danko, vsetko bude zase fajn – asi to mal upokojivy usmev, no mna neskutocne vytocil.
Bez slova som sa obliekol a odisiel prec.
Von.
Povozit sa.
Hudbu na plno.
Prvy krat sa mi mesto nezdalo krasne.
... Je to v pici jak majovy sneh ...
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
andulili
6. 9.sept. 2008 14:28
držím palce
3
no to je veru tragikomické,,sám neviem čo by som robil v takejto situácii,,ale vyzerá, že to ideš zmáknuť
4
kokso...no neviem, co by som robila na tvojom mieste, keby som bola chlap...ale mylsim, ze ani ona na tom nie je zrovna 100krat happy.hm...
Napíš svoj komentár