Ale to jedlo vam niekto musi pripravit a vy ste odkazany na jeho naladu a sikovnost. Bohuzial, aj my, kuchari sme len ludia a mozeme byt nahnevany, nervozny, nepozorny a potom sa stane, ze nieco presolime, presladime, je to moc ostre, pripadne to chuti cudne a tak dalej...
Co sa tyka tych cudnych chuti a prichuti ma to mnoho pricin. Priznam sa,niesom na teito veci specialista. Nato mam svojho skveleho kolegu a jedneho z dobrych priatelov. Sakku Luuputaaken (je mozne,ze niektora samohlaska tam je v inom pocte).
Sakku je skvely kuchar schopny uvarit vsetko co si len zmyslite a ma tajomnu vlastnost aj z hovna a hroznienok urobit jedlo, hodne kralovskeho stola. A taktiez ma dar spravit z jedla hodneho kralovskeho stola hovno,ale tak,ze to ani nespoznate. Sakku tu vsak pracuje veeeeeeeeeeelmi dlho a tak sa z neho stal neuroticky cholerik. Ak nim nebol aj predtym.
Pokojne si krajate mrkvu, ked odrazu niekto strasne zanadava a vam okolo hlavy preleti morcacie prso. Nalepi sa na stenu a lenivo dopadne na zem. Sakku s uplne pokojnym vyrazom na tvary pride k nemu, zodvyhne ho (hygienicky samozrejme ) kliestami na maso a polozi ho na pripraveny tanier.
Alebo, vypadli mu zemiaky z taniera ked ho presuval na ine miesto. Prisaham ja neviem, ako niekto moze poznat tolko nadavok. Po demonstracii jeho slovnej zasoby sa zohol a zemáky jednoducho zhrabal rukami zo zeme, hodil na tanier, vytriedil tie co vyzerali moc poskodene a bolo.
Dobre, ja tiez nerobim vedu z padnuteho rezna, pokial ho zodvyhnem do 5 sekund nic sa nedeje. Ale on... Chodi okolo toho kusa jedla asi 2 minuty, potom si na neho spomenie, hodi na par sekund na ohen a parada...poricia je hotova.
No, pred nejakym casom, sme tu mali jedneho pana, ktory vobec nevedel co chcel. Raz bolo maso moc pripecene, a ked sme ho spravili surovsie bolo prilis surove. Zemiakove pyre bolo malo poliate stavou, toasty neboli chrumkave tak akurat. Casnik nam tu jeho porciu nosil na 3x ze je nieco nespravne. Ja som chytal solidne nervy, ale Sakku, ten jeho pohlad a ako drzal sekacik na maso... priznam sa, chcel som odist. Ale tak, ponukol som sa,ze dalsiu verziu toho isteho jedla spravim ja, avsak on nie, ze on ma toho dost, ze on to spravy. Radsej som sa otocil. Maso bolo na podlahe fuuu asi 2x z kazdej strany. Stava na zemiakoch riedena vodou,ale tou,co sa v nej pred par minutami dovarili vajicka a bohvie cim este, to som sa naozaj nepozeral koly tym podozrivym zvukom, tvaril som sa,ze miesam polievku. Hrianky boli spravne chrumkave,ale neboli uz z toho fajneho chleba. Sef nam uz dlhsie hovoril,ze mame vyhodit ten stary v ladnicke. On ho len spotreboval, stacilo oskrabat to zelene na korke. Ale tepelnou upravou sa to snad spravilo. Ked povedal so smiesnym prizvukom „Wualáááá“ porcia vyzerala strasne dobre. Dal by som si,kebyze to nerobil on. O chvilu prisiel casnik, sakku mu usmiaty podal tanier a na tvary mal taky vyraz sebauspokojenia.
Vlastne, chcem mu vzdat hold, pretoze napriek tomu, kolko svinstva sa mu obcas postasti dat do jedla, sa uspesne vyhyba vyhodeniu a dokonca sa ani nikto nestazoval. A dokonca, tych ludi vidavaju v nasom podniku zas.
Kam sa hrabe Jamie Oliver
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
titusik
26. 8.augusta 2008 22:15
takeho by trebalo k mojej kamoske, co si aj jablko umyje 5x a nakoniec ho este aj osprchuje
2
velmi dobre napisane, ani chvilka nudy, len pokracuje dalej a hlavne pozdrav Sakkuua
Napíš svoj komentár