Ako najrýchlejšie vytočiť zastupujúceho učiteľa /neúmyselne/

Ťažké to je s učiteľmi ktorí idú zastupovať a nieje zvyknutý na priebeh "normálnej" hodiny. Tu je náš hrdina na hodine dejepisu.

1. krok: Zazvoní na hodinu. Vy sa usadíte do svojej obvyklej polohy čo najpohodlnejšie
- to pre mňa znamená, vyložiť si nohy na stoličku a oprieť sa o stenu otočená smerom ku katedre.
Reakcia zastupujuceho učiteľa:
"Meno?!" Opýtal sa ma keď sa usadil.
"Čmeľková" odpovedala som ľahostajne.
"Čmeľková, sadni si normálne"
"Toto je pre mňa normálne", povedala som úplne kľudne bez náznaku drzého tónu.
"U mňa nie ! Sadni si, ako sa sedieť má !" Pozeral na mňa vražedným pohľadom.

Učiteľ napíše na tabuľu stránku v učebnici ktorú si máme spoznámkovať. Opäť ma premohla lenivosť otvorila som zošit na poslednej strane a začala písať nasledujúce riadky

2. krok: Začnete sa potichu rozprávať so spolusediacim.
-Chcela som sa len poradiť s Prunelkovou o plánoch na blížiaci sa víkend. Z dôvodu choroby som s Prunelkovou dlho nebola tak som jej potrebovala porozprávať aj nijaké tie veci čo jej počas jej neprítomnosti ušli. Samozrejme že sme trochu vybuchli smiechom.
Reakcia zastupujuceho učiteľa: Odsadí Prunelkovú ktorá sa v tom momente ohlási že to nieje možné, nemá učebnicu.
"Neprišla si sa ospravedlniť, dones si žiacku máš poznámku"
"Za takú hlúposť ?!" vykríkla Prunelka zhrozene. Vedela, že by z toho mohla mať doma problémy.
"Áno, dones ju !" Vykríkol naštvane /dnes nemal svoj deň/
"Nemám tu ani žiacku" Povedala pohŕdavo Prunelková a odvrátila sa.
"Dones tašku !" Zastupujúci učiteľ išiel vybuchnúť, ale bol hrdina.
-Prebehla krátla kontrola obsahu tašky z korej vypadla veľká kozmetická taška, nedojedený chleba a pár zošitov.

4. krok: Začnete sa smiať hurónskym smiechom
- Nedáme si ním predsa pokaziť deň ! Učiteľa pomýlil a namiesto narysoval povedal "naryšoval". V akom zmysle to už neviem, ani som nevedela.

Reakcia zastupujúceho učiteľa: Zahanbene na nás civel. "Bláznivé pubertiačky" zamrmlal dosť hlasno.
Vyvolal k tabuli spolužiačku Strakovú. Tá sa celá v rozpakoch začala pýriť a priznala sa že sa neučila.
-Áno, aj tentoraz bol hrdina a predýchal to.

5. krok: Začnite si odbaľovať obľúbenú sladkosť.
- Už pri odbaľovaní sa na mňa zahľadel,,, nič nepovedal. Pri jedení to prešlo do hlasného chrúmania,,, už nieje hrdina
Reakcia zastupujuceho učiteľa: S rachotom sa postavil, hrozivo sa privalil oproti mne. Schytil mi sladkosť z rúk a hodil ju do koša. Zo mňa vychŕlilo.
"Čo to robíte preboha ?! Deti v Afrike hladujú a vy tu jedlo vyhadzujete len tak do koša !"
Zohol sa. Vytiahol ju z koša a hodil mi ju na stôl.
"Teraz ju už nechcem !" Trucovito som sa na neho pozrela.
Znovu hu zobral a hodil do koša. Pri tom divadielku nepovedal ani slovo.

5. krok: Pokračijte v písaní na zadnú stránku zošita.
- Prunelková si to priebežne čítala a sem tam sa uškerila.
Reakcia zastupujuceho učiteľa:
"Prunelková, smejete sa na poznámkach ?!" Zazeral.
"Nie, nie" Odpovedala rýchlo a sklonila hlavu.
Ja som pokračovala, aký by mal mať problém ?
"Čmeľková, píšeš si poznámky?" Teraz zazeral už na mňa.
"Nó,,," Išla som sa z toho vykrútiť ale už aj stál pri mne a vytrhol mi zošit spod rúk.
Bola som ako prikovaná, mráz mi prebehol po chrbte. Učiteľovi behali oči z ľava do prava, stále nižšie a nižšie. Čím ďalej čítal, tým viac sa mu roztvárali oči.
Zrazu zdvihol pohľad na mňa. Bol v šoku, naštvaný. Čakala som to najhoršie a v tom som si uvedomila, že to asi vidieť nemal.
"To je priveľa !" Hodil zošit na lavicu s veľkým rozhorčením.
Otvoril klasifikačný záznam a začal doň niečo horlivo písať. Spolužiaci na mieste pred katedrou si naťahovali krky aby aspoň ničo videli.
"...priveľa..." Bolo počuť nazúrené mrmlanie. Pripomínal mi trochu medveďa,

- Dobre, trochu som to prehnala. Mám to, o čo som si koledovala. Nevadí,, bdem hrdinka ! Ja to predýcham !

Zazvonilo na prestávku.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu