Dávno zašlo slnko púšťou prehnal sa hurikán a ja stojím na dne rieky kde zhodil ma jeden pán Pomocnú ruku podal mi anjel z mosta samovrahov vdýchol nádej noci a spravil zo mňa ducha snov Tam vídam ho každú noc a spomínam na lásku diabla jeho brata čo zúbožil mi srdce keď smrť na telo siahla Prázdne slová sľubov čo mali stačiť bláznovi sú v nenávratne a ja želám si urobiť so životom to isté pánovi Dnes stojím na moste s anjelom ťahá mo dolu za sebou ale ja chcem ešte ľúbiť chvíľu láskou nežnou nesmelou Keď zošalie myseľ zo samoty vtedy podám mu ruku a pôjdem s ním neprehrám boj ja zvíťazím V noci objavím sa ako biely sen nepohladím mu však dlaň donútim ho spomínať zlomím srdce zavesím sa naň snáď padne sám Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj