Chalani by baby neohurovali tým, že majú drsné poznámky ale dalo by sa s nimi normálne porozprávať.
Baby by neboli posadnuté oblečením, ale zdokonalovaním sa v tom, v čom sú naozaj dobré. Založíme si vlastný štát? Kde nikto nebude nikomu robiť zle, intrigy nebudú existovať a budeme sa tešiť s maličkostí.
Asi toho chcem priveľa a tento článok je neskutočne prešpikovaný naivnosťou a túžbou malého decka. Často sa sama seba pýtam: Chcem toho až tak veľa? A odpoveď býva vždy iná, bohužiaľ vždy si odpoviem sama. Raz: Nuž, asi áno. A inokedy si odpoviem: Chceš toho málo, si príliš nenáročná.
A čo to vlastne chcem? Iba vlastnú krajinu plnú dobrých ľudí, kde neresti nebudú existovať a budeme šťastní len keď sa na seba usmejeme. (Dobre, vlastná krajina je asi priveľa Pred nedávnom som si sľúbila, že sa už nebudem ľutovať. (Fakt, sebaľútosť ma v posledných časoch neskutočne chytá za srdce.) Ale došla som na to, že sľuby, ktoré dávam sama sebe príliš často porušujem. Ba dokonca aj hrdinky v mojich príbehoch, keď si niečo sľúbia tak to porušia. Ja som si sľúbila, že sa nebudem ľutovať a ony si sľubujú, že už nebudú plakať.
No čo myslíte, nie je to nesplniteľné? Pre mňa áno.
Raz Dr. House povedal: Ľútosť je hnevom slabochov. Nezvyknem si zapamätávať podobné výroky, ale toto ma tak chytilo za srdce, že som si to zapamätala.
Často veci ľutujem, som preto slaboch?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petushiq18
14. 8.augusta 2011 17:26
tak toto bolo super úplne super napísané 5hviezdičiek...
Napíš svoj komentár