Milujem ťa , ty hviezdička krásy,
si liekom mojej ubolenej duše,
budú to pre mňa krásne časy,
ked napiť dáš mi z tvojej čaše.
Kamkolvek pohnem sa ,stretám tvoju podobu,
pôjde so mnou stále , až do hrobu,
boľavo , ale krásne mi znie
a prejde so mnou celý svet.
Si ako hviezda trblietavá,
čo ma neprestáva lákať,
nie s teba nebolí ma hlava,
len sa mi chce stále plakať.
Mávam chuť ísť zapiť žiaľ,
zabiť a utopiť v sebe všetko čo plače,
možno raz odídem v šírošíru diaľ,
možno , že tam to bude ľahšie.
Snád nikdy neprídem k správnej odpovedi,
lebo, čím je väčší svet,
tým viac je na ňom zla a biedy,
len lásky na ňom niet.
Poznám iba cesty krvavé,
po ktorých stále blúdim
a moje srdce boľavé,
ženie sa do záhuby.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár