Naozaj! Nie raz som sa pristihla pri tom, ako rozmýšľam nad tým, aké je to mať priateľa, ale takeho ozajstneho priateľa. A tak tomu je aj teraz. Uvažujem nad tým, čo by som asi robila, keby som ho nemala. V mojej hlave sa často premietajú myšlenky o mojich priateľoch, ale nie len preto, že rozmýšľam ako by mi mohli pomôcť, ale vôbec čo robia, ako sa majú a podobne. Priateľ je priateľ. To je možno pre človeka ako som ja jedno z najkrajších, čo môžem mať. Často sa stáva, aj keď sa mi to ťažko priznáva, že sa v priteľovi a možno prave v takom ktorému veríte úplne sklamete. Myslím si, že niesom sama, ktorá také niečo zažila. Na svete je veľa ľudí a každý sme iný. Často ani sami neveme ako a predsa zraníme toho druhého, Potom nám ostáva už len jedno použiť zázračne slovíčko. Prepáč! Áno myslím, že to je to správne slovo, no niekedy sa nestáčí len ospravedlniť, ale treba to, čo sme pokazili patrične napraviť. Hoci aj skutkami. Môj názor ja taký, že len ten kto je schopný povedať prepáč, alebo dokonca svoj nesprávny krok napraviť, tak len ten človek je ozajstný priateľ. Keď sa tak nad tým zamyslím, veď každý deň je okolo mnoho ľudí ktorí mi pomáhajú, alebo ma len vedia rozveseliť keď som smutná. Ale ja priateľ ako priateľ? Je to podľa môjho názoru dosť vďačná ba priam pozastavujúca sa otázka. Rozmýšľam teraz nad tým. či vieme rozlišovať, čo je vlastne priateľ a čo kamarát? ... Je priateľ niečo viac ako kamarát? Niesom si celkom istá, ale mám taký pocit, že každý deň aspoň raz niekomu z úst vyhŕkne slovo kamarát. A tu je ten problém, Myslím, že je v tom rozdiel a dosť veľký. Deň čo deň spoznávame nových ľudí. Je to pravda. Aj keď sa hneď s každým nezoznámim. ale môžeme sa pozdraviť na chodníku napríklad cestou do školy a už sa dá povedať, že sa poznáme. Okrem toho pznám veľa ľudí v škole, v mojom blízkom okolí a podobne a všeto sú to moji kamaráti. Dokonca sa tak medzi sebou aj oslovujeme, ale koľko krát povie človek toto je môj priateľ? Hovorí to každý deň? Hovorí to tak často, ako slovo kamarát? Myslím si že nie. Mal by mať k tomu človeku predsa lepší vzťah? Mali by si viac rozumieť? Teraz si pre zmenu myslím. že áno. A tu je ten rozdiel. To je to, kedy rozmýšľame nad tým, či je ten človek priateľ, alebo kamarát. Mnohokrát sa stane, že sa aj s vašim priateľom, pohadate. Zamyslite sa aj vy tak uprimne. Nemrzí vas to viac, ako keď sa pohádate s normálnym, bežným, obyčajným kamáratom? Asi áno. Mrzí vás to viac, pretože vám na tom človeku naozaj záleží. Vtedy si uvedomujete, že ho nechcete stratiť, že on je ten pravý, kto mi neustále pomáha, kto ma vždy podrží, vypočuje ma a tak ďalej. Práve pri takomto človeku robíte veci, ktoré by ste možno pri nikom inom neurobili, lebo viete, že sa naňho môžete spoľahnúť. Takých to ľudí je okolo nás málo, a preto by sme mali všetci porozmýšľať nad tým, komu dáme tú šancu a koho naozaj oslovíme ako priateľa. Mali by sme si na to dávať obrovský pozor, lebo aj ten komu veríte najviac vám môže ublížiť, a veľmi ublížť. Niektorí ľudia dokážu aj zanevrieť a už sa potom ťažko stávajú priateľmi, pretože sa boja. Preto nech sa každý zamyslí nad tým, čo robí a hlavne nech počká. Časom dozrievame, naberáme skúsenosti a zážiťky. myslím si, že aj keď žijeme len raz, tak sa netreba nikam ponáhľať... V núdzi poznáš priateľa. Je to pravda, len toho priateľa treba mať a vedieť, že je úprimný. Môj názor je, že aj tí ľudia, ktorí sa ľubia, či dokonca milujú sú priatelia a aj keď sa neskôr vezmú a stanú sa manželmi, sú stále len priatelia. Pomáhajú si, sú jeden druhému oporou, vypočujú jeden druhého a snažia sa o to, aby spolu vychádzali čo najlepšie. Až vtedy môžme povedať to je môj priateľ ...!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár