šepot môjho srdca.
Nesmej sa , lebo sa papier rozplače a vybledne. Delí ma od teba nebo i
zem.
Slnko je daleko od teba a predsa ťa zohrieva svojím teplom. Aj hviezdy
sú daleko
a aj oni ti svojim trblietom šepkajú ticho do noci. Ja som ešte dalej
od teba a predsa
budím ťa každé ráno údermi môjho srdca a veče ťa uspávam
piesňou mojej skrytej lásky.
Ked nájdem papier velký ako celá zem a celý ho popíšem, aj tak
moje srdce nevysloví všetku
lásku , ktorú k tebe cítim. Poznáš dni , ked čierne oblaky
zakryjú slnko a ked je všetko
sivé a smutné ? Ja ich poznám, sú to dni , ked ťa nevidím. Prečo
nie som slnko ,
ktoré by ťa zalievalo svojím svetlom od rána do noci. Prečo nie som
čiernou nocou,
čo ťa uspáva od večera do rána. Si krásna , ale stokrát krajšie
sú city , ktoré
si prebudila v mojom srdci. Tvoje oči sú priepasťou, do ktorých sa
rútim. Ležím na jej
dne s rozbitou hruďou a podávam ti svoje srdce. Večne chcem takto
sedieť a písať ti.
Prečo nie som slnko , ktoré ťa bozkáva svojimi horúcimi lúčmi ?
Prečo nie som mesiac,
čo hladí tvoju tvár?
Som to iba ja a delí ma od teba peklo a raj.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár