„Kočky, choďte do inej izby“ nakričal na nich a všetky poslušne odcupitali.
„Sadnite si“ ukázal sa sedačku. Pokiaľ sa to vlastne dalo nazvať sedačkou. Bola to kožená stará sedačka, ktorá bola celá spálená a potrhaná.
„Takže ... čo presne chcete vedieť?“ zdvihol obočie.
„Všetko ..“ naliehala som.
„Cica. Jediné, čo o tom debilovi viem je, že chodil bratovi brať drogy. To je všetko ..“ prekrížil si ruky.
„No to asi nebude všetko, lebo zo školy išiel celý nasratý za tebou! A potom za pár hodín ho našli mŕtveho!“ postavila som sa a už som myslela, že na neho zaútočím, ale Caroline ma rýchle potiahla za ruku a sadla som si späť. Nedokázala som sa ovládať.
„Upokoj sa cica. Ja som ho neodbachol, jasné?“ zobral si cigaretu zo stolíka a zapálil si ju.
„Určite si to urobil. Urobil si to aj Derecovi! Urobil si to!“ zakričala Caroline.
„Derec spáchal samovraždu, jasné?! Bol som pri tom, ešte som ho aj odhováral, ale on sa chcel zabiť sám!“ zakričal Jelito a potiahol si z cigarety.
„Čo..? To nie, klameš!“ išli Caroline slzy do očí.
„Myslíš, že by som mal chuť kalamať o takomto? Mám na to svedkov. Derec bol v poslednej dobe psychopat..“ zas si potiehol a vyfukoval obláčky dymu, z ktorých sa mi chcelo kašľať.
Caroline už plakala. Chcela som ju objať, ale Jelito ma prerušil „.. a čo sa týka Jamesa, ja z jeho smťou naozaj nemám nič spoločné. So mnou mal vybavené účty. Mne zaplatil, dokonca si aj vypýtal poslednú dávku a chválil sa, že s tebou pôjde dakam na intimuš víkend. Ale bohužial .. niekto ho ešte pred tým odbachol..“
„...ale potom .. kto by ho odbachol?“ nechápala som to. Predstava, že James plánoval ísť so mnou na ‚intimuš‘ víkend ma zabíjala. Čiže on by so mnou išiel na víkend, len aby ma pripravil o panenstvo?! No, zdá sa, že to nie je taký Rómeo ako som si myslela. Caroline mala pravdu, mala by som s ním iba problémy.
„netuším. Ja som ho mal rád, dosť často chodil pre drogy..“ lišiacky sa usmial a ja som mu mala chuť vlepiť facku.
„..kto chodí vlastne teraz pre drogy, ktoré si Lucas objednáva?“ začala som myslieť na to, že čo keď Lucas poslal Jaya? Čo keď sa aj Jay zapletie do tohto všetkého?
„..nikto. Asi už nedroguje“ zamyslel sa Jelito.
„No dobre. My už ideme“ postavila sa Caroline a ja som sa postavila s ňou.
„Nie! Najskôr mi povedzte, čo na mňa máte!“ postavil sa a pozrel sa na nás, ako keby nás išiel zabiť.
Bola som celá vystrašená až som sa začala klepať. Čo teraz?
„To ti povieme až keď budeme vedieť, kto zabil Jamesa, ale neboj. Nikomu nič nepovieme“ žmurkla Caroline a radšej sme odtiaľ utekali kade ľahšie.
Keď už sme boli vonku z časti gangov, uľavilo sa mi, ale potom Caroline začala „dievča, sme v pekne kaši. Veď my na neho nič nemáme!“
„Myslíš, že to neviem?“ začala som.
No ako sme sa tam tak rozprávali, akurát smeroval Jay k nám. Teda, nešiel k nám, ale išiel domov – do časti gangov.
Čo teraz? Bože, veď som ho videla plakať. On plakal kvôli mne!
Prešiel okolo nás ako keby sme boli vdzuch. Vtedy sa ma zmocnil pocit viny. Teraz ma určite nenávidí.
„idem už domov, dobre?“ držala som slzy na krajíčku a otočila som sa ku Caroline.
„Dobre.. aj ja“ objala ma a rozlúčili sme sa.
~Z pohľadu Jaya~
Keď mi dala jasne najavo, že je koniec, proste som sa rozplakal. Všetky emócie som zo seba dostal. Bože, áno, som slaboch, ale mne na nej strašne záleží. Celý čas som sa tam dával dokopy, ľudia si dokonca mysleli, že som bezdomovec a tak mi hádzali peniaze.
Z toho som plakal ešte viac. Rozhodol som sa, že už na to budem kašľať a tak som sa dal do poriadku.
Lenže, ako som smeroval domov, bola tam. Stála tam aj s Caroline a obe vyzerali dosť utrápene. Caroline dokonca plakala.
To je už čo povedať. Caroline dokázalo rozplakať iba jediné – smrť Dereca. A to si už dokonca odvtedy dala aj prísahu, že už plakať nebude.
Teraz, ako som sa k nim blížil, v hlave mi vírili myšlienky, či mám alebo nemám zastaviť a spýtať sa, že čo sa stalo. Naozaj ma to zaujímalo, ale neviem, či by to bolo správne.
Preto som radšej preletel okolo nich a ignoroval som ich.
Nenávidel som sa za to. Ako môžem ignorovať niekoho, koho duševne ľúbim?
Keď už som zabáčal domov, zastavila ma Caroline „hej! Čo si o sebe myslíš?“
„Prečo?“ nechápala som ju.
„Neviem, čo sa to vonku stalo, ale sakra, veď vy dvaja si to musíte vyriešiť!“ zakričala.
„Je koniec ..“ odvetil som najchladnejšie ako sa dalo. Ťažko sa to hovorilo, lebo som cítil, že koniec nie je ani zďaleka. Videl som sa, ako jej kupujem ruže a každý deň jej ich nosím.
„Nie! Sakra Jay prestaň! Vidím, ako sa obaja trápite!“ podišla ku mne.
„Kašli na to, dobre?!“ postrčil som ju a radšej som rýchle vošiel dnu do bytu.
Nenávidel som sa.
~Z pohľadu Ashley~
Hneď ako som prišla domov, mama na mňa začala kričať „to ako si predstavuješ mladá dáma? Vyhodili ťa z brigády! No ja ti peniaze nebudem dávať!“
„A-ako to myslíš, že ma vyhodili?“ vyvalila som na ňu oči. Veď to nie je možné! Horší deň už mať nemôžem.
„Jednoducho. Nechodila si do práce, oni ťa potrebovali a tak proste zbohom“ naznačovala rukami.
„..aha“ chcela som ísť už radšej do svojej izby, ale mama ma chytila za ruku „nájdeš si prácu, je ti to jasné?!“
„Áno“ odpovedala som jej chladne a rýchle som išla do izby.
Začala som sa učiť do školy, ale nejako mi to nešlo. Stále som musela myslieť na Jaya. Veď nemôžem uveriť, že ma len tak obišiel. Určite ma nenávidí.
Keď som začala čítať texty z angliny, nerozmýšľala som o čom to je, čítala som a čítala a čím viac som chcela, tým menej som chápala tomu textu. To sa mi nestávalo. Väčinou som vždy rozumela angline. To bol predmet, ktorý mi išiel najlepšie.
No teraz som asi až moc myslela na Jaya. Neviem, či som spravila dobre.
Veď ja ho neskutočne mám rada, ale on mňa asi už nie.
Po niekoľkých hodinách učenia som hneď zaľahla a zaspala.
Ráno som poriadne ani vstať nevedela. Nechcelo sa mi vyliezť z perín, ale musela som.
Raňajkovať sa mi nechcelo a tak som hneď vyrazila do školy, kde ma čakalo prekvapenie.
Ben sa bozkával s Caroline rovno pred školou. Bože, oni boli tak neskutočne zlatí. Strašne im to prajem. Takže, moji najlepší kamaráti sú v podstate... no .. pár.
„Ahoj!“ kývala mi Caroline už hneď ako ma zbadala.
„Ahojte“ pristúpila som k nim a Ben si ju automaticky pritisol k sebe.
Caroline sa usmiala a Ben ju pobozkal na líce.
„Jáj zlatí ste“ zasmiala som sa.
„Ďakujeme“ usmial sa Ben.
„No dobre, ja idem.“ Chcela som ísť už do školy, keď na mňa niekto zakričal „viem, čo je s Jamesom!“
Nechcela som sa otočiť. Nechcela! Ale moje nohy ma otáčali samé a stál tam Jay.
Nie! Nechcem aby mi ON hovoril o Jamesovi. Nie!
Všimla som si, že moje nohy už smerujú k nemu. Bože a ja ich neviem ani zastaviť!
„Čo?“ vyšlo zo mňa.
„Viem, kto ho zabil, ale .. poď so mnou..“ chytil ma za ruku a ťahal ma na lavičku, kde som si hneď sadla.
„Poviem ti teda tak, ako to bolo ..“ začal.
„Počkaj. Prečo mi to chceš zrazu povedať?“ nechápala som.
„Pretože ..“ chytil mi obe ruky „..ja bez teba nedokážem žiť. A keď už máš na neho zabudnúť, tak by si mala vedieť pravdu..“
„Takže si mi do teraz klamal?“ pustila som jeho ruky.
„..Nie.. Len som ti proste nič nehovoril..“
„No tak začni ...“ bola som celá nedočkavá..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár