Už som nevedel vydržať to množstvo hlúpych a neprispôsobivých zákazníkov alebo zákazníkov, s ktorými som si nemal čo povedať, hoci to boli štamgasti.
Mám pokrk pravidiel, ktoré sa aj tak nikdy nedodržiavali. Hlavne v poslednej dobe, samé zákazy, úlohy a podobne. Dokonca nám šéfka vytlačila zoznam asi 60 pokynov čo robiť, každú malú hlúposť tam spomenula. A vždy po splnení sme sa museli podpísať pod to, aby sme ukázali ako makáme a ostatní to flákajú. Áno, možno to má účinok, ale skôr ľudí odrádza to nútené súťaženie. Lepšie riešenie by bolo porozprávať sa s tými menej pracovitými alebo ich inak slabšie finančne ohodnotiť. Ale na to asi nie je čas ani prostriedky. Sám som makal ako debil a ostatní to zanedbávali a na druhý deň som mal o to viac práce. Verejne som písal, čo neurobili (lebo som to mal robiť) a hoci som vždy prižmúril očami nad maličkosťami, mal som pocit, že skúšajú, čo všetko nechám plávať. No napriek tomu som na veľký bordel, či plesnivé potraviny upozornil. A to sa im nepáčilo. A čakali pokým som neurobil čo i len najmenšiu chybu. Samozrejme, že som urobil a dali mi to vyžrať.
Našťastie takíto boli len 3 kolegovia, takže mi to veľmi nevadilo. Lenže potom som zistil, že u šéfky nie si obľúbený, pokiaľ si s ňou po práci nesadneš na pár pohárikov. A to ma trochu sklamalo, že takto sa hodnotia zamestnanci. Dokonca sme mali aj tabuľkové hodnotenie kde každý kolega ohodnotil zvyšných percentami. To sa ale pár hodín po spustení zrušilo, lebo týmto to šéfka prehnala. Samozrejme, že hodnotenie nám už ostalo v hlavách.
A potom sa človek dozvie, že kolegyňa, o ktorej som si myslel, že je super, vtipná, šikovná, priateľská a nikdy som s ňou nemal problém ma označila za falošnú osobu a je rada, že končím. Netuším prečo mi to nikdy nepovedala, radšej sa na mňa stále usmievala a rozprávala sa so mnou na rôzne životné témy. Neviem potom, či má predstavu, ako faloš vyzerá. Zaslúžila by si Oscara.
No ale sú tam aj retardi ako ja, takže stále sa s nimi budem stretávať. A asi najviac ma potešilo keď mi jedna kolegyňa pri rozlúčke povedala, že nezáleží, či budem žiť s dievčaťom alebo s chlapcom, hlavne nech som šťastný, to je dôležité.
Teším sa do novej práce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár