Napiču deň

Ráno mi zvoní budík o 6.50 a ja okamžite budím s pocitom, že niečo nie je v poriadku. Pamätám si, že jeden či dva budíky som vypol asi pred polhodinou a že tento je len taký "preistotu". Rýchlo vstanem z postele a zistujem, že mama už nie je doma. Mala ma zobrať do Košíc do roboty, keďže šla do roboty tiež. Samozrejme ani zobudiť ma neprišla, proste sa na mňa vyjebala a odišla. Sak ja asi neni som jej syn. Nakoniec som si zistil, že mi ide bus o pol hodku, takze na deviatu tu stíham.

V robote vypadne elektrina DOPIČE! Ja jak taký chuj tam asi 10 minút štelujem ističe a skúšam všetky kombinácie aby šiel prúd, ale ono nič. Zavolám, šéfa, nech príde s tým niečo urobiť. Príde .. a do dvoch minút ide elektrina. Ako?!!! Len tak na mňa pozerá či som retardovaný abo čo.. ale ked ja som skusal aj tak aj hentak!

Končím v robote, idem na vlak. Samozrejme viem, že vo vlaku to bude ako v botanickej záhrade, ale bez rastlín. A tak čakám na stanici, kde je príjemný chládok a hovorím si, že na vlak pôjdem tak tri minúty pred odchodom. Naskočilo pätminutove meskanie, ale serem na to, už tolko vo vlaku vydržím no. Lenže to by ten čo nahadzuje meškania musel vedieť koľko trvá 5 minút. 13 minút mal meškanie! Možno s poviete, že však čo - ved len 13. Ale v tom teple, v tej HORUCAVE to trvalo ako hodina. Dopiče ja som už nevedel čo mám robiť. Ved zo vsetkých cestujucich vratane mna tiekol pot, akokeby sme mali smrť pred očami sakra! Hovorím si, idem vonku? - nie ved to o nic lepsie nebude. Idem do budovy na stanicu? - nie však mi ujde ešte vlak. Tak tam sedím jak taký debil. Voda mi samozrejme z mojej pollitrovky dosla a tak uz len nehybne sedím, nech sa este viac nespotím.
Vlak sa nakonec pohne a ja sa trosku ukludnim.

Po necelej hodine cesty vystupujem a zistujem, že PRŠÍ. Ja už nemám náladu a ani energiu na nervačenie. Jebem na to, vsak nech uz zmoknem jak pes. A kráčam..

 Denník

2 1 1 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu