Janka sa dnes nezjavila
Je zbytočné už konať
len dúfam že sa nezranila
Prial som si jej prítomnosť
no nejaká čiernota jej zabránila
Chýba mi moc jej skromnosť
Kiež by ma láskou chránila
Túto noc krásne budem bdieť
Pokecám si s Mesiacom
Janku v závoji bielom budem vidieť
v jej hodvábe spiacom
Viem sú medzi nami diaľky
a snívam len o tebe
Verím v moc tvojej zápalky
že škrtneš si lásku v sebe
no niečo sa dá na odpor
Čakám ťa nech vyzeráš jak vyzeráš.
Pre tvoju povahu sa oplatí na teba myslieť
Môžem vidieť aj škaredý odraz v jazerách
z tvojho ega, aj tak ostanem na tebe visieť
bo ty so svojím srdiečkom si si ma získala
a nech ťa ľudia odsudzujú, ja budem pri tebe stáť
Aj keby celá krajina proti tebe pískala
ja sa ťa nemienim nikdy až do konca sveta vzdať
Som fakt zvedavý ako dlho vytrvajú
tieto oceľové slová.
Či sa skutočne zachovajú
alebo ma môžeš za klamstvo pochovať
ak tieto sľuby šli len do vetra!
Nik mi nedal toľko lásky v každej chvíli ako ty
Ty si prvá a možno posledná ktorá ma totálne pochopila
Ty vieš čo bude znamenať, keď spravím na teba dotyk
Ty by si ma aj celé roky vodou po nociach kropila
len aby som životom nevyschol
Preto mi tvoj nick prischol
na mojom tele i duši
Každý moje slová mohol tušiť
bo už som veľa nahovoril
No ak mi Pán Boh poslal teba za ďalšiu kamarátku
sám by som to pochopil ako n-té trápenie
A ak mi ťa poslal ako lásku veľmi krátku,
tak ma už od nášho konca nič nepoženie
do nového vzťahu,
bo s tebou sa chcem prevážať
vo výťahu
lásky.Len ty mi smieš kázať
jej silou a nie iná
Ty si tá vinná
čo zapríčinila moje neskonalé šťastie
tak nech nám život od zajtra rastie
a máme ho večný!
Nebuď len mojím snom,
nebuď len písmom
ktoré použijem a vyhľadám zase iné
Nebuď len strojom
ale láskynástrojom,
dieťatom čo je v nej vinné
Skús ma zľahka dýchať,
skús z tej slečny pre ktorú žijeme (láska)
každým dňom kýchať
Poznaj tú chorobu
a nedovoľ sa z nej vyliečiť
Poď radšej do hrobu
ako sa jej vzpriečiť
Veď ona si želá aby ju každý znal
Veď ona je objatie, pochopenie
Vieš že by som ti ju rád vyznal,
tak nepoznajme topenie
sa v trápení
ale buďme ňou omámení
Tak toto je moja 2.najdlhšia báseň v histórii písania.Má myslím 71veršov.Len jedna ju prekonala a tá mala 80v.a bola o 2-veršovej charakteristike mojich spolužiakov zo strednej a nejaké zhrnutie čo boli zač.No tú báseň som už dávno nevidel a nemám ju pri sebe.Ináč, Janka, táto báseň patrí tebe.Venujem ti ju.Dúfam, že ju nepochopíš zle.Zdá sa, že je dosť extrémistická, tak prosím neber ju až tak.Len chcem aby si vedela, čoho som schopný, keď povieš áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
boba42
4. 6.júna 2006 22:57
velmi pekneee..paci sa mi to...
2
Je vinná? Ved´ zapríčinila tvoje,neskonalé šťastie,...ty si vinný v nevine, že si jej podľahol a odmietaš vstať a čeliť realite, v ktorej si spoznal jej silu a svoju zraniteľnosť...
3
ten výraz "vinná" znamená že ona vďaka Bohu zapríčinila moje šťastie.dá sa toto slovo chápať aj v pozitívnom zmysle.
4
Obdivujem tvoj talent. Obaja sa máme jeden od druhého čo učiť. Zo mňa by nikdy také slová nevišli.
5
preto sa navzájom vážime.jeden má talent na to, druhý na ono.ďakujem za uznanie.
Napíš svoj komentár