Smútok z lúčenia,
kúsok hnevu.
Tú neopísatelnú vášeň,
či božskú nehu?

Láska je ten cit čo hladám,
poklonu a všetku úctu jej skladám.
Dala mi chuť dýchať zas,
môj život bol sťa zubný kaz.

Bolesť a večný problém som sním mal,
nebol nik kto žiť by ma hnal,
Až raz v jeden deň, spoznal som anjela.
Najkrajšieho čo sám boh posiela.

Bolo to dievča milé a hamblivé,
všetky moje zlé názory boli klamlivé,
Bola priatelská a strach aj mala,
aj ona sa lásky bála,

Oboch lákal lásky risk,
no bol z toho životný zisk.
Obaja sme našli všetky veci,
to čomu vravia mnohí keci.

Lásku pohodu aj sem tam krik,
tomu predsa neunikne nik,
Miluj ma aj naďalej
a každý deň mi do čaše nápoj lásky lej.

 Blog
Komentuj
 fotka
paradoxx  24. 9. 2006 11:28
Prečo mám taký dojem že podobný názov som dal svojej básni..asi to bude len ,náhoda´ no nie...
Napíš svoj komentár