Mesiac svieti pomedzi vysoké stromy, ktorých konáre prepúšťajú len to nepatrné svetlo. Deň či noc vyzerajú rovnako. Počuť prenikavý zvuk niečich krokov, ktoré sa ku mne približujú. Začínam zrýchlovať. Z rýchlej chôze prechádzam na beh. Utekám a kroky počujem ako sa približujú naďalej. Cítim ako mám srdce až niekde v krku. Stále padám o nejaký kameň či vyčnievajúci koreň. Postavým sa a snažím sa bežať tak ako len viem.Moje sily dochádzajú a stromy stoja čoraz viac hustejšie. V tom vidím medzi všetkým prenikavé svetlo. Utekám k nemu z celých síl a čakám, že kroky sa budú spomalovať, no oboje sa zdá byť nedosiahnutelné. Každý konár mi uštedrý ranu a škrabanec. Strácam nádej,že to všetko skončí a ja konečne odpočiniem. No nevzdám sa a a budem bežať dovtedy kým moje telo nebude na pokraji vyčerpania blízkemu k smrti!

Nedzdá sa vám,že ten les je vlastne život? Kladie stále nejaké prekážky?

Tie kroky sú strach. Z minulosti,budúcnosti zo zlyhnia a toho čoho sa najviac bojíme?

Svetlo ktoré som uzrel je nádej na záchranu pred problémami ,ktoré kladie život. Niektorí nazývajú pokoj láskou iný zasa smrťou. Vždy je v tom niečo čo nás poháňa, po údere a
bolesti vstať bojovať ďalej. Hladať pochopnie a spokojnosť.

Verím,.že každý má vo svojom lese svetlo, ktoré mu dáva silu a nádej, že v jeho prítomnosti mu bude dobre a nebude už musieť utekať.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
nia  28. 9. 2006 20:03
ahoj,to som ja, ak nevies, zistis si ....chcem ti len povedat, ze mas moje uznanie...je to uzasne napisane...hmm..asi si to vylepim nad postel namiesto toho plagatu brada pitta
2 
fotka
antiny  11. 11. 2006 21:28
waw Snatcher Nia ťa vyznamenala
Napíš svoj komentár