Záplava modrých hviezd, čiernočierna tma...Slabé prúdiace svetielko stolnej lampy osvetľuje moje kroky. Vôňu praženej kávy prekrýva citrusová pena do kúpeľa. Bublinky. Útok na moje zmysly. Myšlienky roztrúsené, špirála roztečená na tvári, sklenený pohľad. Len chuť odpútať sa od sveta, na nič nemyslieť.

Tupo hľadím pred seba, zastavím prúd vody napĺňajúcej už rozhorúčenú vaňu. Voda preteká, ponáram sa pod hladinu v túžbe byť obklopená, objatá, naplnená teplým pocitom. Nepomáha, zima neprestáva...triaška. Slzy sa miešajú s kvapkami, bezvýznamne strácajú svoju existenciu. Premena na paru zahaľujúcu všetko naokolo, pohlcujúcu vidinu skutočného sveta. Bezvládnosť presekať sa hustou atmosférou. Ťažoba nespravodlivosti ma naďalej núti plaviť sa. Opojenie prázdnotou. Nik nevidí, necíti, nechápe, pustosť súčasnosti nemá hraníc. Potreba spolupatričnosti a zadosťučinenia vo vojne s aroganciou a nedostatkom empatie. Víťazí vyššia moc, bublinky rednú. Únava. Nedokonalosť otvára svoju náruč a lákavo sa ponúka prijať ma medzi seba. Nepotrebne zvažujem dopredu rozhodnuté - len prelet pomedzi neuróny. Nevnímam. Apatia.

Bublinky vyprchali, voda vychladla...prázdna myseľ zostala, riešenie nenájdené...

And moments like this will bring you down.
Moments like this will bring you round.
Moments like this will make you strong.
Now that they´re gone.
Now they´re gone.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
flussica  24. 3. 2011 14:11
Vločka...
Napíš svoj komentár