Jednou z týchto jej šampusových bubliniek bola aj maličká Bubľuška. Asi ako väčšina dospievajúcich bubliniek bola veľmi ctižiadostivá, neposedná, často lenivá, ale s veľkou chuťou všetko vyskúšať, všetko vidieť a zažiť. Lenže to v tmavej komore vôbec nebolo možné. Kým však Bubľuška netušila, že existuje aj iný svet mimo fľaše, plný farieb a tvarov, všetko bolo v poriadku a jej najväčšou starosťou bolo odporovanie rodičom a usporadúvanie tanečných súťaží na samom dne fľaše.
Počas takýchto príprav na posledný bál v sezóne sa však jedného dňa stalo niečo, čo zmenilo celý doterajší život všetkých bubliniek. Z ničoho nič ich totiž osvietil prudký pás svetla a spôsobil dočasnú slepotu a veľkú paniku. Iba Bubľuška pocítila vzrušenie, ktoré v nej vyvolalo neobyčajnú zvedavosť. Presunula sa teda do spodnej časti fľaše kam nedoľahol svetelný lúč, prilepila nos na sklo a s úžasom pozorovala nové okolie.
Hoci po pár minútach sa šampus znova ponoril do tmy, nikto už nehovoril o ničom inom, no nikto zároveň na nič neprišiel a ani sa nik nedozvedel čo sa stalo. Po niekoľkých dňoch sa život bubliniek postupne vrátil do starých koľají, prípravy na bál vrcholili, no Bubľuška sa celý ten čas nevedela zmestiť do kože. Podivné sny a nezodpovedané otázky jej nedali spávať, nezáujem ostatných ju neskutočne vytáčal a spaľujúca túžba ešte raz uvidieť tie podivné veci ju nakoniec prinútili vybrať sa na vlastný prieskum.
Aj keď jedným z hlavných pravidiel bývania vo fľaši bol zákaz konverzácie s ostatnými obyvateľmi komory, rozhodla sa Bubľuška predsa len porozprávať s fľašou vína. Vybrala si na to chvíľku na nudnom začiatku bálu a vykradla sa počas otváracej ceremónie. Nepochodila však ani u povýšeneckého vína ani u ignorantského kompótu a tak sa nahnevaná chcela vrátiť späť, keď zrazu na ňu zavolal rum. „Chceš rozlúštiť záhadu svetelného lúča?“ opýtal sa. „Po ničom inom netúžim viac...“ odpovedala so zatajeným dychom Bubľuška. „Tak ja ti to teda prezradím, lebo vzbudzuješ v komore veľkú pozornosť a to nie je dobré. Ale musíš mi sľúbiť, že si to necháš iba pre seba.“
Keď malá bublinka súhlasila s touto podmienkou, rum jej vyrozprával všetko o čom vedel, a potom sa Bubľuška vrátila späť na bál. Vedela, že nesmie prezradiť, čo sa práve dozvedela, ale nikdy nevedela udržať tajomstvo a toto bolo priveľmi vzrušujúce. Svet vo fľaši sa jej zdal zrazu príliš malý, tesný a nudný, nechcela už žiť s jej obyčajnými kamarátmi, nestačil jej majetok, pozornosť a láska svojej rodiny, nebola s ničím spokojná. Avšak na bále bola zábava v plnom prúde a nebolo teda možné sa rozprávať o závažných veciach, nový cieľ musel počkať.
Keď po druhom tanečnom kole hudba napokon prestala hrať a prišli na rad tradičné želania, Bubľuška presne vedela, čo si bude priať. Túžila po tom, aby aj ich fľašu odniesli mystické bytosti z komory do tajomného bytu a otvorili ju presne tak, ako to urobili s rumovým dvojčaťom kvôli koláču a ona by sa mohla dostať do sveta. Netušila však, aké by to mohlo mať dôsledky a ani to, že o pár minút sa jej želanie splní.
Keby to bola vopred vedela, určite by svoje sebecké želanie zmenila. Nechcela by spôsobiť svojim blízkym bolesť svetelným lúčom, natriasaním, tlačením ani tlakom. A určite by nebola medzi prvými, ktorí s iskierkami v očiach a blaženým úsmevom prekonali zátarasu korkovej zátky. Nemohla vedieť, že za pár sekúnd čerstvého vzduchu, obrovského sveta a cesty vodopádom zaplatí privysokú cenu. Že bude síce šťastná, ale iba dovtedy, kým nevyprchá a nepraskne...
- Fin -
Idea a ponaučenie: Ak nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie, váž si to čo máš, pretože budúcnosť je prchavá...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bluepanter
1. 1.januára 2010 23:08
pekné, mala by si písať rozprávkové knihy, ale fľašu vína v tom prípade nahraď malinovkou
2
dost dobre... ako uz dlho som necitala nic podobbne... len tak dalej
Napíš svoj komentár