v nich plač a krik znie.
Spútaj ma, prosím,
hnev vo mne tkvie.
Jediná túžba...
zabiť ten rev.
Nech netrpia iní,
vyhubím plev!
Nedrž ma na uzde,
zasiahnuť musím.
Ide ma roztrhnúť...
Zbytočne trpím.
Odporní démoni!
Kážu a kynožia...
Nevinné dušičky
triasť sa donútia.
O chvíľu zmenia sa...
radosť v nich prekvitá.
Lež krátko to trvá,
v nich zlosť je zarytá.
Zas chŕli a soptí,
nadáva, hanobí...
Skrotiť ho túžim.
Zlož mi tie okovy!
Zašliapnem, udusím,
rozdupem, rozbúšim...
Nech už je pokoj
a nie strach na duši...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
kdesi vzadu...
nepoznam svoje motivy ale som si...
isty ze ta pouzivam... ako navnadu...
a ta bestia skoli a krmi sa tvojim masom
ja len pozeram s tichym desom
ze je to sen a ta vec co v tebe drapmi kutra
je dietkou mojho vnutra...