Kde sa vzal, tu sa vzal, jedného, ešte jasného a teplého dňa, totiž dorazil do krajiny list. List, napohľad obyčajný, avšak z ktorého pri letmom dotyku každý pocítil sálať chlad a hrôzu, bol adresovaný poddaným. Tí, aj napriek tomu, že sa ho báli otvoriť, nemali na výber. A tak sa dozvedeli, že sa k nim blíži nejaký vzdialený hrôzovládca menom Smog a plánuje obsadiť ich krajinu, nastoliť v nej svoju vládu a nové pravidlá, ktoré zjednodušia jeho panovanie. Nebolo to varovanie, nebola to výstraha, aby sa pripravili do boja, list neobsahoval ani žiadne podmienky... Bol to oznam. Strohý a priamy, bez možnosti vyjednávania. Krajina sa mala podvoliť dobrovoľne.
To sa samozrejme občanom nepáčilo, nikto nechápal, čo sa deje a dokonca sa z toho zo začiatku aj smiali, veď to musel byť predsa vtip. Ale keď prišiel osudný deň, nikto si už nedovolil pochybovať, že Smog to myslí vážne. Takže z ničoho nič sa stalo, že krajinu pohltil čiernočervenočierny štátnicový Smog podobný Ničote z Nekonečného príbehu alebo tajomnej katastrofe z rozprávky o Fantaghíro, kde sa zámky strácali do krištáľových gulí a vo svete ostala len pustatina. Smog postupne odsal do seba všetko duchovno i materiálno, ktoré sa krajinou dovtedy šírilo a nastolil svoju vládu. Začala éra útlmu, strachu, hrôzy, paniky a bezsenných nocí.
Každé zlo má však svoju dieru. Môže sa snažiť byť akokoľvek nepríjemné, kruté, masochistické a neúprosné, nikdy však nie je dokonalé. Vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo dokáže objaviť chybu v systéme, malú štrbinku nádeje, jeho achillovu pätu, za ktorú ho chytí a pošle tam, odkiaľ prišlo. Jednoducho povedané ho premôže - avšak ako to už v príbehoch býva, nikdy to nie je len tak zadarmo. Niekto sa musí obetovať.
Po nastolení Smogovej diktatúry sa všetci skrývali vo svojich príbytkoch. Potajomky sa skupinkovali a vymýšľali plány, ako vládcu defenestrovať, ibaže Smog takisto nezaháľal. Jeho cieľom bolo krajinu načisto vybieliť a zbaviť plevu, preto si tajne prichystal bombu. Naozajstnú, obrovskú, odpočítavajúcu čas do Súdneho dňa, tešil sa z nej, pravidelne ju leštil, kontroloval zapojenie i funkčnosť. A čas sa krátil a krátil a krátil a chudáci univerzitní poddaní začínali byť zúfalí. Keď sa už začali pomaly vzdávať a boli zmierení s tým, že Smog ich utlačí a pripraví aj o posledný vzdych, niečo sa stalo. Objavili čarovnú knihu kúzel!
Určite by sa však povzbudeným poddaným hľadalo správne kúzlo ľahšie, keby pracovali všetci spoločne. Lenže Smog bol prefíkanejší ako sa zdalo a presne vedel, že k niečomu takému môže dôjsť. Preto vopred odchytil niekoľkých osamelých bežcov a uzamkol ich v podzemí, aby veľkú skupinu oslabil. K nim potom postupne pridával ďalších a ďalších, vrátane Snehovlásočky. Malá skupinka sa tak o niečo rozšírila a nemohla veľmi pomôcť ostatným k oslobodeniu, musela sa sústrediť predovšetkým na seba.
A problémov tam bolo rovno niekoľko. Šíriace sa plesne, chlad či potkany ich ubíjali. Preto Snehovlásočka ani nedúfala, že sa jej raz akousi náhodou naskytne možnosť ísť za slabým pásikom svetla. Ako sa ale nanešťastie ukázalo, bola to pasca. Keď to Snehovlásočka zistila a chcela sa urýchlene vrátiť späť, sám veľký Smog ju dobehol a bez okolkov ju uväznil na samom vrchu malej veže bez okna. V náhlosti a vďaka plnej hlave iných problémov však pozabudol, že práve tam ukrýva svoju bombu. Presne tak, milé deti, Snehovlásočka ju aj našla. Ale bolo jej to p*d platné, keď nevedela, čo s ňou robiť, ako ju zastaviť. Prehľadala celú malinkú miestnosť, či k nej náhodou nenájde návod, snažila sa spomenúť si, či niekedy nepočula o niečom, čo by jej pomohlo. Ale nič. Čas sa iba neúprosne krátil a ona len s hrôzou sledovala odpočítavanie.
Prešli dni, prešli týždne a bolo to tu. Ten Deň, keď Smog mal definitívne zničiť aj posledný odpor poddaných. Bomba neúprosne tikala na stolčeku pred Snehovlásočkinými očami, Smog si pokojne po tisíci raz prechádzal plán B vo vedľajšej vežičke a úplne na svoju ničiacu zbraň pozabudol. Či to bolo spôsobené jeho stupňujúcou sa sklerózou, možno, ale pravdepodobnejšie je, že skupinka slobodných poddaných na neho uvalila skúšobné zaklínadlo, ktoré sa ale bohužiaľ úplne nepodarilo, a preto Smog naďalej vládol v krajine.
Tik - tak, tik – tak, tik – tak. Už len hodina. V Snehovlásočke sa priveľmi začal stupňovať strach. Za celý ten čas si nespomenula na nič, toľkokrát sa snažila vymyslieť ako ujsť alebo privolať pomoc, no bolo to nemožné. Zmierila sa už so svojím osudom a netrpezlivo čakala na svoj koniec, hoci sa úplne ešte nevzdala a obzerala zapojenie bomby a jej tri farebné kábliky. Tik - tak, tik – tak. Dve minúty. Pred Snehovlásočkou stálo najťažšie rozhodnutie v jej živote. Tik - tak, tik – tak. „Och nie, tak ktorý mám odpojiť? Červený? Modrý? Alebo biely? Asi červený... nie, skúsim biely, áno, to bude on... Či nie? Prečo som nepozerala viac toho McGyvera?! Aj Superman v jednej časti zneškodnil bombu skrytý pod stolom... Čo teraz?“ pýtala sa zúfalo sama seba, pričom čas odpočítaval posledné sekundy. 5, 4, 3, 2,... Snehovlásočka napokon preštikla modrý drôt. 1...
BUM! V tom okamihu akoby sa zastavil celý svet. Bomba explodovala a všetko okolo vyhodila do vzduchu. Nebol to silný výbuch, zasiahol iba hornú časť tejto malej vežičky, Smog zrejme naletel výrobcom, avšak aj to stačilo, aby všetci poddaní zbystrili pozornosť. Keďže však netušili o tomto tajnom útoku, venovali sa radšej ďalej svojmu atentátskemu plánu, ktorý už bol vďaka ich šikovnosti takmer hotový a čakal len na vhodnú chvíľu, kedy sa zrealizuje. Všetci boli takí zahĺbení, že si nik nevšimol, ako Snehovlásočku do povetria rozmetala bomba, ani ako pomaly dopadali časti jej tela na zem. Tu ruka, tam noha, hentam črievko... nebolo nádeje na záchranu.
A tak si tam ležala a stala sa nepriamym svedkom toho, ako poddaní o krátky čas nato víťazoslávne premohli Smog v jeho kancelárii pri snovaní intríg, a hoci sa on všemožne bránil, nemal šancu zvíťaziť. Dobré časy v krajine sa teda pomaly začali vracať do starých koľají, mnohí sa radovali a tešili, a ten zvyšok, ktorý ostal stále uväznený v podzemí, si musel ešte istú chvíľu počkať, kým nájdu správny kód k slobode.
A žili šťastne, až kým nepomreli - niektorí nie šťastne i zaživa i po smrti v pokročilom štádiu rozkladu, dúfajúc v reinkarnáciu a čoskoré vzkriesenie do nového, šťastnejšieho života.
- FIN –
Pozn.: Autorka nezodpovedá za nesprávne pochopenie príbehu.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
(Ne)súvisiace články:
←
1) Ako Snehovlásočka ušla profákovi z lopaty, ale striga ju dobehla
2) O tom, ako Snehovlásočka počas Skúškového (boxovania) takmer prišla o život
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár