Kde čas plynul, tam sa dialo, a presne na tom istom mieste, stále v tej istej krajine, bohužiaľ ešte stále stál ružový palác nazývaný Univerzita Génia Chytrého. A keďže táto pevnosť neskonale vzdorovala akýmkoľvek vonkajším či vnútorným odporom poddaných, naďalej v nej pretrvávali zaužívané spôsoby a praktiky kniežacej múdrosti.

Hoci by sa mohlo zdať, že s pribúdajúcimi absolvovanými semestrami sa požiadavky vrchnosti zmenšia, pravda bola skrytá inde. Naoko menší počet predmetov v sebe zahŕňal možno nie tak veľký počet skriptových strán, avšak čas na náuku sa znížil - okrem iného aj zrušením magického trinásteho výučbového týždňa z nejasných dôvodov. A keďže sa Snehovlásočka naivne nechala opantať svojím dlhším voľným časom, spamätala sa prineskoro. Hoci vedela, že o niekoľko mesiacov, konkrétne v júni, sa budú konať dôležité letné amatérske olympijské hry (niekde nazývané aj štátnice), nemohla zároveň tušiť, že tak skoro počas istých jesenných piatich dní jej bude štedro dopriaty tréningový beh cez štyri poloskúškové prekážky, z toho cez jednu extra dôležitú - ešte rok starú a vysokú, a o pár dní nato cez ešte jednu. No a tým, že necvičila dostatočne pravidelne, málo dvíhala nohy, zakopla, niekoľko prekážok zhodila a bola od ostatných pozadu. Trest. Za lenivosť? A to dvojnásobný, keďže bola donútená podpísať účasť na novoročnom opravnom preverení schopností, stresovej predpríprave a tým kvalifikácii na spomínané OH.

Január sa tak niesol v znamení tvrdej driny. Počítanie klikov a drepov či zapamätanie si všetkých pravidiel vôbec nebolo ľahké ako pierko. No a aj keď sa Snehovlásočka snažila ako mohla, bola často vyčerpaná. Splnila síce napokon povinnú zostavu niekoľkých atletických športov, no ešte jej ostávalo klasifikovať sa na zopár tých namáhavejších. A tu bol háčik. Snehovlásočka sa dostala do akéhosi tranzu, nie a nie sa pohnúť vpred a vymaniť sa spod vplyvu záhadnej pavučiny, ktorá jej nedopriala prekročenie spodnej hranice postupového limitu. Šerm a box, s ktorým už mala nejaké skúsenosti, ale musela ho znova absolvovať, sa tak stali tými najťažšími súpermi. A čo bolo ešte horšie, oba sa konali v približne rovnakom čase.

A ako to dopadlo? Prvé kolo boxu skončilo porážkou Snehovlásočky. Prisilný úder jej vyrazil dych a dostala sa do kómy. Niekoľko dní nereagovala a prejavovala len minimálne známky života, čo spôsobilo, že kvôli zotavovaniu a opätovnej príprave sa nemohla zúčastniť na poslednom šermiarskom termíne. Ale box bol aj tak oveľa dôležitejší. Veď čo tam po tom, že vďaka tomu sa nezúčastní v júni olympijských hier ako mnohí jej rovesníci. Že bude musieť zaplatiť poplatok za účasť na zimných OH a nebude si tak môcť dopriať skorší pokoj a postúpiť medzi profesionálov, či uvažovať o tom, že si vybaví riadiaci preukaz alebo len tak šetriť na niečo iné. Bude musieť počkať rok, čím stratí kopu času, ale môže sa dôkladnejšie pripraviť a znížiť dávky stresu. Hlavné je, že boxerský útok prežila a zvládla aj rozhodujúce kolo, keď uvalila protivníkovi Déčkové K.O.

A tiež prišla na to, že skúškové je ako umieranie, ak máš nádej na záchranu. Trpíš a bojuješ proti vyššej moci, ale keď sa vyliečiš, spadne z teba obrovský balvan, život sa zrazu rozžiari, nadobudne nové rozmery a máš pocit, že si znovuzrodený...

- Fin -

Pozn: Príbeh nekopíruje presné udalosti.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
(Ne)súvisiace články:
1) Ako Snehovlásočka ušla profákovi z lopaty, ale striga ju dobehla
2) O tom, ako Snehovlásočka počas Skúškového (boxovania) takmer prišla o život
3) O tom, ako bola Snehovlásočka uväznená Smogom

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár