Snehovlásočka a 7 cencúľov

Kde bolo, tam bolo, v krajine večnej zimy, kde sa sneh lial a mráz sypal, žila raz v malej jaskynke šťastná rodinka snehových vločiek. Otec Vločko, jeho žena Vločkuľa a ich malá dcérka, ktorej dali pre jej nádherný perleťovo biely lesk a inovaťové vlásky meno Snehovlásočka.

Jedného dňa sa však ich šťastie pominulo. Pri zimnej búrke na následky iskierky a tepla z blesku mama Vločkuľa zahynula roztopením. Všetci naokolo smútili dlhé dni a mesiace, až napokon sa otec Vločko rozhodol znovu oženiť, tentoraz s prenádhernou námrazou Izoldou.

Ako sa roky míňali, Snehovlásočka vyrástla a svojou krásou a teplotou pod bodom mrazu zatienila aj samotnú Izoldu, ktorá kvôli tomu nesmierne zúrila. Preto sa po záhadnej smrti otca Vločka v snežnom záveji rozhodla Izolda pomstiť. Vyhnala Snehovlásočku z jaskynky a prikázala jej, nech sa nevracia, kým nenájde protizbraň na globálne otepľovanie.

Snehovlásočka zúfalá blúdila horami, vyčerpaná, až nakoniec narazila na prázdne, no obývané malinké iglu. Vošla dnu, najedla sa a čakala na príchod jeho obyvateľov. Podvečer sa konečne objavilo sedem malých cencúľov, pracovníkov zjazdových plôch na ľadovci. Najmúdrejší z nich, menom Zmrzko, sa s ňou porozprával a šľachetne jej dovolil ostať u nich.

Všetci boli znovu šťastní, len Izoldu stále mátalo otepľovanie. Zobrala preto svoj obľúbený teplomer a spýtala sa ho: „Teplomerko, teplomerko, kde je najchladnejšie na zemi? “ „Moja najmrazivejšia pani, stále je najväčšia zima tam, kde je aj Snehovlásočka.“ povedal jej s obavami. Z tejto odpovede Izolde až mrzla krv v žilách, nenávidela Snehovlásočku čoraz viac a rozhodla sa jej teda načisto zbaviť. Čarovným elixírom sa zmenila na nanuk aby ju nik nespoznal, nainfikovala kopček zmrzliny a vybrala sa nájsť Snehovlásočku.

Po troch dňoch putovania v tuhej zime zbadala Izolda svoju sokyňu samotnú odpratávať sneh pred iglu domčekom. Podišla k nej teda bez obáv z odhalenia a ponúkla jej sladkým hláskom zmrzlinu za akciovú cenu – len za 13 krúpok a čakala, kým ju ochutná. Len čo sa Snehovlásočka dotkla jazykom zmrzliny s príchuťou imela, zastavil sa jej dych a razom odpadla. Potešená Izolda sa potmehúdsky usmiala a okamžite sa ponáhľala preč, aby ju náhodou niekto nezbadal. A tak až v neskorý večer našli cencúle svoju priateľku, už podchladenú, nehybne ležať pred príbytkom. Plakali a žialili nad jej smrťou, uložili ju do mraziacej truhly a deň čo deň pri nej smútili.

Po určitom čase sa však zrazu pri mraziacom boxe zjavil udatný Vločkúlik. Bol natoľko očarený krásou Snehovlásočky, že neodolal, otvoril truhlu a náruživo ju oblizol. Vtom sa Snehovlásočka akoby zázrakom prebrala z tuhého spánku. Všetci skákali od radosti, výskali a jasali, Vločkúlik hneď požiadal Snehovlásočku o ruku a tá súhlasila. „Ale čo bude s Izoldou? “ spýtal sa Zmrzko. „Tej sa už nemusíme báť, “ odpovedal Vločkúlik, „počul som, že Izolda upaľovala späť domov takým tempom, až sa úplne spotila a rozpustila. V celej krajine teraz vládne mier.“

Po tejto správe už páriku nič nebránilo v nádhernom živote, pozvali cencúle na skromnú svadbu a odišli bývať do jaskynky, kde spoločne vychovali kopu potomstva.

A žili šťastne, až kým neprišlo globálne otepľovanie.

- FIN -

 Rozprávka

8 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu