Sadni si vedla , tíško,
Tak aby som cítil tvoj dych blízko.
Nechaj ma si ťa obzrieť,
Nechaj sa ťa dotknúť , tvoj hlas zaznieť.

Nos priložím na krk, na tú vôňu cnosnú,
Afrodiziakum , tvoju zbraň mocnú.
Zimomriavky , ó tak nadludský pocit.
Zapredal by som zaň dušu , prestal žiť.

Áno cítim tvoje vlasy, sú zdravé,
Prezradíš v akej sú farbe ?
Nejako sa chvejes , ale veď čo sa deje ?
Som to predsa ja ,chlapec čo sa rád na teba smeje.

Čo más oblečené , moje oblubené šaty ?
Tie čierne a ten náramok zlatý ?
Porozprávaj mi , bola si ma pozriet každý deň ?
Keď som mesiace spal , dýchal len.

Moment,prečo máš vlhké líca ?
Je niečo čo ti na mne chýba ?
Neplač , láska , zaručím ti život skvelý,
Ver , nebude mi brániť že som slepý.

 Blog
Komentuj
 fotka
mshetfield  9. 9. 2010 11:48
ua...
 fotka
tanickina  10. 9. 2010 08:04
****
 fotka
zabudnuta  14. 9. 2010 22:52
nádherné spísaný pocit....
Napíš svoj komentár