Stratili sme toľko dychov
pre druhých a nedýchali pre nás.
Žily v prázdnote životov
a mali bezpečnostný pás.

Plávali vo vesmírnom plavidle
neskôr vypustili tie vládne telá von.
Riadiac sa po pravidle
že dych dostane len ten pravý on.

Či nás šťastie povedie
alebo zahynieme v ten správny čas.
Či sa naša myseľ dozvedie
že dýchať a milovať sa dá len raz.

Nájsť ju a vedieť
že sa nenechá dotknúť iným.
Jediný sa smieť
a ostať kozmonautom verným.

Že milovať znamená
vidieť len ju a tmu vesmíra.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  26. 9. 2010 22:03
tvoje básne ma niekedy dosť udivujú...ale v dobrom..a zamyslenom zmysle
Napíš svoj komentár