nič náročné , žiadne vedy .
Poberás sa von.
len a len pred jej dom.
sadneš si.
Vytiahneš si svoju obľubenú farbu,
citovo zafarbenú ,
Začnes malovať .
Zrýchnený dych ťa bude hnať.
Začína pršať.
Všetky farby , všetka snaha,
všetok čas , malá strata.
Teprv teraz sa rozbiehaš.
Kľudne dýchaš.
Mávaš rukou.
Stále ti to berú no ty silnieš,
v hlave obraz ktorý len ty vieš,
že raz namaluješ.
že si raz oddychneš.
A hľa dáždnik.
Pri krášlení chodníka sa zjavil,
dav , čo tvoju vášeň pre vec strávil,
stovky len stoja .
Dáždniky držia.
A ty maluješ.
Už voda nieje nepriateľ,
už len hudba - tvoj smer,
storočná stavba.
Citová maľba.
Pre dievča slepé.
Ale maluješ z lásky...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A ty mIluješ!
Pre dievča stratené