Dotyk chceme všetci.
Menší bozk na čelo
by to chcelo.
Telo je pripravené,
letné noci vanú
známu drámu
a dravú ženu drží
len etiketa.
Splieta nohy,
trochu grogy,
nahá no nenamieta.
Zmieta sa na zemi.
A on nemí
hladí na tú trosku.
Trošku úcty,
Kvapka slzy
a drzí pohľad.
Rád to spraví.
,,Starý zlozvyk mladým trávi"
vraví.
Strávi pri nej celú noc
hoc ráno treba živiť deti,
poliať kvety splatiť svety
v ktorých dumá keď nemá
čo pod nos.
Je prínos ľudstva.
Pastva románov,
muž snov dávajúci
veľa či hltač sĺz
čo skrz ňu
lieči seba.
Netreba slová,
len znova sa na seba pozrieť..... lebo....
Je to len zvyk...
no nik iný tu skutočne nieje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár