Večnú spoločenskú kázeň, predstavuje presne táto báseň, ludí plných chýb , stekajúcich pých. V sume ich je toľko, že v systéme oko za oko, ostane nie jeden, ale celý svet slepý. taký svet nepoznám, že svoje voľné ruky rozdám, Dušiam stále krivým, ústam nutne divým. Moc krvy na môj vkus, Músi sa točit svet nehlučne? Zavládne medzi nami konsenzus, pozerám na svet revolučne. Jedinec v šedom dave, Mám problém ostať pripojený, Zo systémom ktorý je stále, fundamentálne a morálne poškodený. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj