vyležané telá - tak si to chcela.
My na nej v strede ,
dýchajúc ležiac - po tele si bežiac.
Viac.
Tak ako každý raz,
hladáme naše hviezdy - v láske súhvezdí.
Chceme chytiť mesiac,
stiahnuť oblohy kus - marný pokus.
Algoritmus.
V náruči toho druhého,
zaspávame v noci - v jej chladnej moci.
Až do rána tuhého,
popukaný svet krivý - ale mi bezchyby.
Živý.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
omeleta
7. 9.sept. 2010 13:02
krásne
Napíš svoj komentár