Silvia pootvorila oči. Vonku stále ubiehala krajina, stále sedela v autobuse. Poobzerala sa okolo a z hrozou zistila, že jej zastávka, na ktorej mala vystúpiť už bola. Panicky vyskočila na nohy a ponáhľala sa k dverám. Potom zistila, že nemá kam utekať, lebo autobusár jej aj tak nezastaví a tak klesla na najbližšie sededlo a pohľadom blúdila po prázdnom autobuse. Prázdnom? Naozaj? V úplne zadnom sedadle sa jej zdalo, že rozpoznáva nejakú postavu. Áno, sedel tam chlapec. Hnedé vlasy mal rozstrapatené, džínsy vyblednuté, modré tričko Adidas mu vytŕčalo spod sivej mikiny a hľadel na Silviu nádhernými gaštanovými očami, Silvia mu však nevenovala veľkú pozornosť a keď zaznel známy tón na vystupovanie, vystúpila. Ohmatala si vrecká a zistila, že všetko potrebné má vo vreckách. Až na zdrap papiera zo slovenčiny. No čo, tak si aspoň niekto prečíta moj žalostný príbeh a bude rád, že je tým, kým je pomyslela si. Zdrvená a ešte ospalá sa pobrala na opačnú stranu cesty, kde bol zastávka električky. Nepočkala na zelenú,, prebehla aj keď bola červená a oprela sa o zábradlie. Zrazu v diaľke spozorovala električku a vytiahla peňaženku s lístkom. Vtom ju ale pochytila ešte vačšia panika. Nemala lístok. Vedela, že veľa ľudí chodí na čierno, ale ona predsa nie! Nemože, sú za to strašne vysoké pokuty!
Poobzerala sa po nejakom automate ale zákonom schválnosti na tej zastávke žiadny automat nebol.
Keď pri nej zaškrípali brzdy električky, sklonila hlavu a nastúpila. Len dúfala, že ju žiadny revízor nechytí.

*********************************************

Celá zadychčaná konečne vyšľapala na tretie poschodie jej školy. Bolo 8:40, teda prvá vyučovacia hodina sa pomaly končila. Dúfala, že jej to učiteľka ospravedlní. Niečo si vymyslí. Musí! V žiadnom prípade nemože priznať, že zaspala v autobuse! Potom by mohla radšej rovno skočiť pod vlak.
Nadýchla sa a siahla po kľučke, keď tu za sebou začula kroky. Otočila sa. Pred ňou stál chlapec. Hnedé vlasy mal rozstrapatené, džínsy vyblednuté, modré tričko Adidas mu vytŕčalo spod sivej mikiny a hľadel na Silviu nádhernými gaštanovými očami. V prvej chvíli jej mozog vobec nepracoval, potom si však spomenula. Autobus... On... Sympaťák... rozplývala sa myšlienkami.
Videl ma ako som spala!! zarazila sa a chcela sa prepadnúť pod zem. Otočila sa a už chcela otvoriť dvere keď tu zrazu ju oslovil On:
,,Ahoj, prosím ťa 1.B je kde? Som tu nový a nepoznám to tu." povedal hlbokým lahodným hlasom s úsmevom na tvári.
,,JA chodím do 1.B." povedala Silvia ešte omámená a ľutovala, že nemá viac sebavedomia, ,,teda je to táto trieda" povedala panicky a rukou ukázala na dvere.
,,Aha, dobre, ďakujem.. tak, ideme dnu?" spýtal sa a Silvia sa zahanbila, že neotvorila dvere ešte pred tým, než sa jej to opýtal.
,,Samozrejme" zamrmlala a prudko otvorila dvere.
Vnútri triedy sa jej smerom otočili všetky hlavy až jej to bolo nepríjemné. Vstúpili a Silvii neušli zvrhlé pohľady niektorých jej "sexi" spolužiačok, ktoré pobehovali po JEHO tele sem a tam. Učiteľka na ňu zazrela spýtavým pohľadom a Silvia hneď vedela čo od nej chce.
,,Dobré ráno pani profesorka, eehm..." hľadala vhodné slová, ,,ja som..."
Dobré ráno pani profesorka," ozval sa za ňou energický hlas JEHO a predstúpil pred profesorku, ,,ja som ten nový žiak - Tomáš Šebík. Ospravedlnťe ma prosím, že meškám, nevedel som sem trafiť. A prosím ospravedlnte tiež túto vašku žiačku, " a pritom ukázal prstom na Silviu presne tak ako ona vonku na dvere až sa Silvii zdalo, že ju paroduje, ,, stratila čas tým, že mi pomáhala dostať sa sem." zakončil a usmial sa tak, že by mu ani jedna žena neodolala.
,,Ale samozrejme," povedala učiteľka vľúdne ako ešte nikdy, ,,ospravedlním vás oboch. Len si už sadnite." Tomáš na mňa hodil pohľad, usmial sa a ja som mu pohľadom odpovedala: Ďakujem!!!.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
petushiq18  29. 10. 2011 11:29
Bude aj pokračovanie?
Napíš svoj komentár