Kráčam ulicou temnejšou ako moja duša.
Hľadím na slnko chladnejšie ako moje srdce.
Je ticho, ale v pozadí počúť hlasy –
- akoby hlasy môjho svedomia...
Ale nie...
Toto sú len myšlienky môjho podvedomia...
Toto nie je skutočné...
Alebo?
Áno.
Sme takí.
Ja a môj život.
Sme temní,
chladní,
tichí
a hriešni.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
1. 2.febuára 2009 23:22
určite sme...
3
sakra, tak teraz neviem, či to na konci je množné číslo s hrubkami, alebo schválne jednotné...
Napíš svoj komentár