Leto bolo cítiť všade...i tam na pahorku, kde sme husle hľadali predvčerom. Kŕdeľ divých bocianov mi krúžil nad hlavou, keď tu zrazu som sa nečakane pozrel hore na oblohu. Zbadal som ako sa na zemi pod mojimi nohami pletie had..asi užovka..presne neviem, trčali tomu tri zuby tak to mohol byť ten jeleň. Ako som ďalej zisťoval svoje zistenie tak som zistil čo sa v tej chvíli stalo. Ja som to nevedel, vy ste to nevedeli, ja som to cítil, vy ste to necítili, ja som to zistil, vy ste to nezistili. Bol zastavený čas. Všetko bolo zmrazené. Nikto to ani nepostrehol a predsa to zastavenie trvalo osemnásť tisíc rokov..čas zastavil On a prechádzal sa celý ten dlhý čas po okolí a hľadal kľúče od svojho bytu,ktoré tu stratil pri návšteve dvanásteho júna dvetisíc sedem pred Kristom. Nenašiel ich a tak to celé opeť spustil
Vráťme sa k pahorku..vlastne som ani nebol na pahorku..len ta, obďaleč.
Čudný had pripomínajúci zubatého jeleňa skonal po tom čo som ho ovalil oceľovou rúrkou, ktorá sa válala v tráve. PO tom ako som ho udrel tak som sa o neho pošmykol. Dopadol som tvrde na zem a nosom som sa zaryl do zeme. Hĺbka jamy sposobená pádom bola trinásť a pol metra. Moj nos narazil do niečoho tvrdého..vytiahol som to a zistil som, že som objavil kľúče. Kľúčenka na kľúčoch bola v tvare kľúča v životnej veľkosti. Na vrchu kľúčovej kľúčenky bol malý nenápadný gombík. Nedalo mi a tak som stlačil. Predomňou sa nečakane objavili drevené vráta s kľúčovou dierkou. Vložil som tam kľúč..nepasoval...vložil som druhý...nepasoval...tretí už nebol. Tak som tie blbé kľúče zahodil..hlavne pre tú kľúčenku...deprimovala ma. Vráta zmizli a mňa doma čakali párky z horčicou... po namáhavom dni som sa nakoniec predsa dobre najedol....

 Blog
Komentuj
 fotka
majajaj  1. 6. 2007 14:15
wau!
Napíš svoj komentár