Príbech jedného

Verte alebo nie. Ja som sám neveril. Bol raz jeden človek. Bol skoro rovnaký ako každý iný z nás. Jeho meno nikto nevedel. Vlastne ho nevedel ani on sám. Nevedel kto je ani z kade pochádza. Mal však dar, dar ktorému nemohol rozumieť. Dokázal na seba vziať utrpenie iných. Nedokázal svoj dar ovládať. Vždy keď bol v blízkosti niekoho automaticky mu vzal všetku jeho bolesť na seba. Veľmi preto trpel. Utiahol sa do samoty a nevychádzal von. Celé dni len premýšľal nad tým kto je a prečo tu je. Po dlhých dňoch samoty začal blúdiť lesom premýšľajúc.
Neprešiel však ďaleko a začal pociťovať strach z okolia, z každého jedného pohybu a šramotu. Nezvládal ten pocit. Chcel z tade rýchlo ujsť preč no ako utekl zbadal kopu zvierat roznych druhov ako pri neho chodili, nebáli sa ho ani navzájom seba. Boli tam vtáky myši jelene i vlky. Nikto sa nikoho nebál necítil strach. Vtedy pochopil že jeho moc posobí aj na zvieratá. Dojalo ho čo videl, ale utrpenie a strach ktorý cítil boli moc silné a ušiel. Cestou ako utekal stretol niekoho koho nečakal. V hĺbke lesa narazil na malého chlapca. Zastal. Nič necítil. Žiadnu bolesť utrpenie a ani strach. Spýtal, sa ho kto je.
- ja som ten čo nevie kto si ale vie prečo si.
Nerozumel tomu čo chlapec povedal. Zamyslel sa a keď sa chcel spýtať chlapca čo tým myslel už tam nebol. Pocítil opeť nepríjemné pocity a tiažoby iných. Už dokázal rozoznať utrpenie a vedel že sú to opeť zvieratá.
Zrazu začul hlas. Jemný a tichý. Zastal a pochopil že nestojí ale leží.
upadol do spánku nič netušiac čo nastane.
V tom nastal šramot a rachot. Prišiel krčmár Alojz so sudom piva a ponúkol ho mladámu utrpitelvi. Alojz bol na mól a len prekypoval veselosťou. Pristúpil k nemu a nežne mu povedal pi.On sa napil a ožral jak sviňa. po tom ako dopil prišla nevoľnosť. Začal grcať. Grcal 3 dni. po tých troch dňoch začal opeť grcať. Vygrcal si všetky orgány a potom pil dalej bo Alojz bol stále pri ňom a držal mu vlasy aby si ich neogrcal. Vygrcal už aj tie a ako to všetko vygrcal tak skonal. Alojz zobral svoj prázdny sud krotý je večne plný a odišiel. Kráčajúc speť do krčmi, ale narazil na niekoho koho nečakal. Malého chlapca, ktorý mu povedal.
- ja som ten čo nevie kto si ale vie prečo si.
PO tých slovách Alojz opil aj jeho. A potom čo chlapec seba vygrcal, Alojz odišiel do krajiny zázrakov, krajiny tisíc a pol panny. Tam sa naučil piť pivo nohami a strúhať drevené klarinety. A žil štastne až kým všetky panny neopil a tie saba nevygrcali.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu